Psychopatia

Psychopatia (z latinčiny: psyche – duša, myseľ a pathos – choroba) je pojem používaný v psychiatrii na označenie ľudí, pre ktorých sú charakteristické povahové črty ako necitlivosť, ľahostajnosť, potreba silných stimulov, vysoká impulzívnosť, absencia výčitiek svedomia, nedostatok empatie či slabá sebakontrola. Vo všeobecnosti možno povedať, že psychopatom chýbajú vlastnosti, ktoré inak ľuďom umožňujú žiť v harmonickej spoločnosti.

Percentuálne zastúpenie psychopatických osobností v USA je u mužov približne 5,8 % a u žien približne 1,2 %.

Sociálne dôsledky psychopatie
Psychopati majú na svedomí značný podiel na javoch, ktoré spoločnosť považuje za nežiaduce. Richard Lynn sumarizuje údaje z USA:

• kriminalita: okolo 60 % mužskej väzenskej populácie tvoria psychopati;
• prenášanie nákazlivých chorôb: viac ako tretina všetkých HIV pozitívnych (37 %) sú psychopati;
• nezamestnanosť, zneužívanie sociálneho systému;
• u žien je časté tehotenstvo v mladom veku; pre tieto matky je typická konzumácia alkoholu, narkománia, fajčenie, delikvencia, horšie študijné výsledky a nižšia inteligencia všeobecne.

Najhorším problémom sú tzv. „plnokrvní“ (full-blow) psychopati, ktorým nízka inteligencia v spojení s psychopatiou umožňuje vykonávať len nekvalifikované a nestimulujúce práce, v ktorých sú nespokojní, a tak hľadajú vzrušenie inde (často v kriminálnych aktivitách).

Psychopatia a tvorivosť
Mierne formy psychopatie sa niekedy spájajú s nadpriemernou tvorivosťou. Psychopatické osobnosti majú zvýšenú potrebu vzrušenia a aktivity, čo ich vedie k riskantnému správaniu – nebezpečné športy, kriminalita, sexuálne dobrodružstvá – ale niekedy aj k tvorivým výkonom.

Psychopatia a eugenika
Psychopati spôsobujú veľké sociálne škody, „ničia svet ostatným“. Úlohou eugenickej spoločnosti je svet od týchto indivíduí oslobodiť a pritom zachovať mierne formy subklinickej psychopatie spojené s vysokou inteligenciou a sebavedomím, ktoré vedú k tvorivosti.

Psychopatia a rasa
Richard Lynn sa venoval analýze súvislosti medzi rasou a psychopatiou. Došiel k záveru, že nezávisle od miesta aj aspektu psychopatie, ktorý je skúmaný, existujú rozdiely medzi rasami v psychopatickom správaní. Podľa Lynna „Ázijci sú na jednom konci, čierni na druhom a bieli, Hispánci a americkí Indiáni medzi nimi“. Rasové rozdiely dokonca pretrvajú, aj keď sa berú do úvahy príslušníci rozličných rás s rovnakým IQ. Iní autori však Lynnove závery spochybňujú.

Pozrite tiež

• Underclass
• Eugenika

Zdroje

• Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003.
• Lynn, Richard: Eugenics. A reassessment. Westport: Praeger, 2001.

Externé odkazy

• Rasa a psychopatická osobnosť (v angličtine)