Neviditeľný slon

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dr. Arthur Butz, strojca prirovnania známeho ako „neviditeľný slon“.

Neviditeľný slon je prirovnanie, ktoré použil Dr. Arthur Butz v súvislosti s holokaustom. Butz si vo svojej knihe The Hoax of the Twentieth Century (Podvod 20. storočia) položil otázku, či Spojenci, Vatikán a Medzinárodný výbor Červeného kríža mohli dlhší čas všetci zároveň nevedieť o masovom vyhladzovaní Židov, najmä v Osvienčime.

Butz dochádza k tomu, že je to nemožné, a to najmä z týchto dôvodov:

  • Plynovania aj spaľovanie v otvorených jamách mali prebiehať priamo v tábore. Podľa oficiálnej verzie SS-man vyšiel na strechu plynovej komory a vhodil granulky Zyklonu-B dovnútra cez štyri kruhové otvory v streche. V deň príchodu do tábora mal veliteľ tábora väzňom oznámiť, že „prišli do tábora, z ktorej nie je inej cesty von než komínom krematória“ [1]. Väzni teda nutne museli vedieť o vyhladzovaní. [2]
  • Existoval tok informácií a kontakty medzi väzňami v tábore a okolitým poľským obyvateľstvom. [3] Také závažné informácie, ako že v Osvienčime prebiehalo systematické vyhladzovanie, by teda nutne vyšli von.
  • Osvienčim bol základný tábor (Stammlager), ktorý bol centrom reťaze okolo 40 satelitných podtáborov (postupne vybudovaných, ako sa zvyšoval počet a tým pádom pracovný potenciál väzňov), medzi ktorými boli väzni neustále presúvaní podľa pracovnej potreby. Keďže väzni a slobodní robotníci pracovali bok po boku (toto uvádza aj Elie Wiesel – pozrite Noc), tento systém garantoval neustály tok informácií po celej osvienčimskej oblasti.
    • Len v období jún – október 1944 bolo 23 000, prevažne židovských väzeňkýň preložených z Osvienčimu do Stutthofu pri Danzigu (teda aj mimo osvienčimskej oblasti). Kedže údajné zavraždenie 400 000 maďarských Židov sa malo odohrať v máji až júli uvedeného roku, väčšina z týchto preložených väzňov by bola jeho svedkami.
    • Dokonca i v Birkenau, údajnom epicentre holokaustu, boli civilní robotníci zapojení do všetkých druhov činnosti. Prinajmenšom 12 spoločností sa podieľalo na konštrukcii krematórií. [4]
  • Osvienčim bol veľkým priemyselným komplexom, kde IG Farben, jedna z najväčších nemeckých spoločností, ako aj dalších asi 170 firiem mali svojich zástupcov. [5]
  • Mnoho väzňov bolo z Osvienčimu prepustených. V júni a júli (teda počas údajného vyhladzovania maďarských Židov) bolo napríklad prepustených okolo 360 poľských väzňov, ktorí boli odsúdení na 49 dní prevýchovy prácou.


Židovský britský historik Martin Gilbert píše:

    Mená a geografická poloha vyhladzovacích táborov Chelmno, Treblinka, Sobibor a Belzec boli v spojeneckých krajinách známe prinajmenšom od leta 1942. Na druhej strane tajomstvo plynových komôr v Osvienčime-Birkenau ostalo ukryté od prvého májového týždna 1942, kedy boli uvedené do prevádzky, až do tretieho júnového týždna 1944. [6]

Hoci poloha táborov akcie Reinhard bola skutočne Spojencom známa a počuli aj chýry o údajnom vraždení v nich, sami im neverili až do konca vojny.

Vlády Spojencov však nekonali tak, akoby vedeli niečo o masovom vyvražďovaní v Osvienčime či niekde inde. V auguste 1943 Cordell Hull, americký minister zahraničných vecí inštruoval amerického veľvyslanca v Moskve, aby zo spoločnej spojeneckej deklarácie o nemeckých zločinoch v Poľsku vymazal akúkoľvek zmienku o plynových komorách, kedže neexistoval žiaden dôkaz o ich existencii [7]. Po decembri 1943 bol Osvienčim pravidelne fotografovaný spojeneckým prieskumným letectvom. Ak by fotografie odhalili dôkaz masového vyhladzovania, jediná železničná dráha, stále spájajúca Osvienčim s Maďarskom by mohla byť jednoducho zničená, len čo začala deportácia maďarských Židov na jar 1944, tvrdil Butz. Spojenci sa však o nič také nepokúsili a nič ohľadom holokautu nepodnikol ani Vatikán mlčal a Medzinárodný Červený kríž. V septembri 1944 bolo delegácii Červeného kríža umožnené navštíviť Osvienčim. Vo svojej následnej správe delegáti uviedli, že počuli chýry o plynových komorách, ale samotní väzni nepotvrdili tieto chýry. [8]

Butz teda zhrnul:
1. Masové vyvražďovanie v Osvienčime nemohlo byť pred svetom utajené.
2. Svet nič nevedel o masovom vyvražďovaní v Osvienčime až do júna 1944 a dokonca ani potom sa nikto nesprával tak, ako keby tieto tvrdenia boli pravdivé.

Svoj záver zhrnul Butz v takomto prirovnaní:

    „Vo svojej cele nevidím nijakého slona. Ak by v mojej cele bol nejaký slon, videl by som ho. V mojej cele nie je žiadny slon.“

[9]

Pozri tiež

Poznámkový aparát

  1. ↑ Smoleń, Kazimierz: Státní Muzeum v Osvětimi – Průvodce. Nakladatelství Státního Muzea v Osvětimi: Osvienčim, 2002. str. 12
  2. ↑ Oldřich Stránský vzpomíná na nacistická zvěrstva. iDNES.cz, 27.1.2009 „Když jsem byl vržen do Osvětmi, dozvěděl jsem se, že jediná cesta ven je komínem.“ (odkaz k 30.1.2009)
  3. ↑ Tamtiež. str. 19 – 20
  4. ↑ Pressac, Jean-Claude: Les crematoires d'Auschwitz: La Machinerie Du Meurtre De Masse. Paríž, 1993. str. 56
  5. ↑ Hilberg, Raul: Die Vernichtung der europaeischen Juden. Frankfurt: Fischer Taschenbuch, 1997. str. 992
  6. ↑ Gilbert, Martin: Auschwitz und die Alliierten, Verlag C. H. Beck, 1983, str. 44.
  7. ↑ Lacqueur, Walter: Was niemand wissen wolltte (Ullstein, 1982). str. 237.
    Citované podľa: Graf, Jürgen – Montoriol, Bruno: Holocaust Revisionism – The Arguments. Historical Review Press: Sussex, England, 2007.
  8. ↑ Comite international de la Croix Rouge, L'Activite du CICR en faveur des civils detenus dans les camps de concentration en Allemagne, Geneva 1948. str. 92. Citované podľa: Graf, Jürgen: Revizionizmus holokaustu a jeho politické dôsledky. 11. kapitola plné znenie knihy online
  9. ↑ Butz, Arthur: Context and Perspectives in the Holocaust Controversy. The Journal of Historical Review, zima 1982.
Zdroj: „http://sk.metapedia.org/m/index.php?title=Neviditeľný_slon&oldid=13481“