Holokaust

Masový hrob v nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Táto fotka, ktorá sa často používa na symbolizovanie holokaustu, ironicky pochádza z tábora, ktorý ani podľa exterminacionistickej verzie neslúžil na vyhladzovanie.

Holokaust (z gréčtiny „zničiť ohňom“), tiež holocaust alebo shoah (šoa), odporcami karikovaný ako švindlkaust (anglicky Holohoax) je podľa tzv. klasických historikov systematické vyhladenie 5 – 6 miliónov Židov (prípadne iných skupín obyvateľstva) nacistickým Nemeckom (prípadne jeho spojencami) počas druhej svetovej vojny. (Skupina bádateľov, ktorí sa sami označujú ako revizionisti však túto verziu spochybňujú.)

Od čias druhej svetovej vojny je holokaust hojne využívaný ako politická zbraň a zdroj príjmov. Holokaust bol jeden z primárnych argumentov pre založenie Izraela. V mnohých západných krajinách boli prijaté a platia zákony zakazujúce diskusiu o podstate holokaustu.

Osud Židov v rokoch 1933 – 1945

Židia
Judaizmus – Sekulárny judaizmus – Kryptojudaizmus Židovský supremacizmus – Židovský etnocentrizmus – Židovské antikresťanstvo Židovská skupinová stratégia – Sionizmus – Izrael Antisemitizmus – Holokaust Židia a komunizmus – Židia a multikulturalizmus História Židov na Slovensku Citáty o Židoch

V roku 1933 v Nemecku k moci nastúpili národní socialisti a Adolf Hitler sa stal ríšskym kancelárom (v roku 1934 aj „Vodcom“). Židia mali v tom čase v Nemecku obrovský ekonomický a politický vplyv a podľa nacistov pôsobili rozkladne. Preto boli postupne obmedzovaní vo svojich činnostiach a právach, vytlačení z politických pozícií, ich majetok bol skonfiškovaný a boli podporovaní v tom, aby emigrovali mimo Nemecka. Veľká časť nemeckých Židov počas rokov 1933 – 1939 skutočne Nemecko opustila. Na podporu týchto tvrdení existuje dostatok podkladov, vyjadrení aj dokumentov a zhodujú sa na nich všetci exterminacionisti aj revizionisti.

Čo sa však so Židmi dialo počas vojny, je predmetom kontroverzie.

Jedna skupina vedcov (exterminacionisti) tvrdí, že Židia boli počas druhej svetovej vojny plánovite a systematicky vyhladzovaní. Naproti tomu stoja revizionisti, podľa ktorých sú tvrdenia o systematickom, masovom vyhladzovaní Židov nepodložené. Riešením židovskej otázky podľa nich mala byť emigrácia.

Základné piliere holokaustu

Exterminacionisti svoju verziu nazývajú „holokaust“. Toto slovo znamená v gréčtine „úplne zhorieť“ či „zničiť ohňom“.

Základné piliere holokaustu, ktoré ho definujú, sú:

1. Existoval plán nacistov na systematické vyvraždenie európskeho židovstva.
2. Tento plán sa v praxi vykonal za pomoci dômyselných vyhladzovacích prostriedkov ako plynové komory.
3. Realizácia tohto plánu si vyžiadala 5 – 6 miliónov obetí z radov Židov.

Kritika verzie holokaustu

Proti oficiálnej (vyhladzovacej) verzii vyvstali z okruhu historikov známych ako revizionisti vážne námietky (odporcami sú revizionisti nazývaní „popierači holokaustu“). Títo argumentujú, že celú udalosť je potrebné opäť, v značnom rozsahu prešetriť a že dôkazy pravdepodobne nie sú dostačujúce na potvrdenie vyhladzovacej verzie. (Pre niektoré revizionistické argumenty používané revizionistami pozrite Polemika o holokauste)

Reakcie na kritiku „oficiálnej“ verzie

Historici „oficiálnej verzie“ z väčšej časti odmietajú diskusiu s revizionistami (pozri Auschwitz komplex). V mnohých európskych krajinách (Nemecko, Francúzsko, Švajčiarsko, Slovensko, Česko) existujú zákony, podľa ktorých „popieranie“ oficiálnej verzie holokaustu je trestateľné niekoľkoročným väzením (pozri Osvienčimská lož). Aj v západných krajinách, kde protirevizionistické zákony neexistujú, bývajú bádatelia prejavujúci takéto názory alebo sympatie k nim mediálne očierňovaní, obviňovaní z nacizmu či extrémizmu či vylučovaní z akademických inštitúcií; v niektorých prípadoch sa stávajú dokonca obeťami násilných útokov v súvislosti s ich presvedčením.

Vo februári 2006 poľské úrady oznámili, že nepripustia do Osvienčimu tím iránskych bádateľov, ktorí chceli tábor podrobiť výskumu. Minister zahraničných vecí Stefan Meller vyhlásil, že jeho krajina by mala zabrániť Iránu, aby vyšetroval holokaust. Riaditeľ múzea v Osvienčime povedal, že popierači holokaustu zneucťujú pamiatku obetí a nebudú pripustení. .

Za „popieranie holokaustu“ (alebo podobné činy) boli odsúdené a potrestané mnohé osobnosti verejného života (politici, historici, žurnalisti), napr.:

• Germar Rudolf
• Ernst Zündel (odsúdený 17 februára 2007 na 5 rokov väzenia nemeckým súdom; započítanie dvojročného pobytu vo väzbe ako súčasť trestu bolo odmietnuté, taktiež bol odsúdený bez možnosti podmienečného prepustenia za dobré správanie)
• Robert Faurisson (odsúdený na v júli 2006 vo Francúzsku tri mesiace väzenia podmienečne a pokutu 7 500 eur)
• Sylvia Stolz (advokátka Ernsta Zündela, odsúdená v januári 2008 na 3,5 roka vo väzení a 5 rokov zákazu výkonu právnického povolania)
• David Irving (v roku 2005 odsúdený na tri roky väzenia v Rakúsku, prepustený po 13 mesiacoch)
• Wolfgang Frohlich (odsúdený v januári 2008 v Rakúsku na 6,5 roka väzenia)
• Jürgen Graf (odsúdený v rodnom Švajčiarsku, odišiel do exilu v Rusku)
• Bruno Gollnisch (poslanec Európskeho parlamentu za francúzsky Národný front; odsúdený v januári 2007 na tri mesiace väzenia podmienečne a pokutu 55 000 eur za vyslovenie viet (11. októbra 2004): „Nespochybňujem existenciu koncentračných táborov, ale historici by mali mať šancu diskutovať o počte mŕtvych. K existencii plynových komôr, je vec historikov, aby voľne diskutovali.“)

Holokaust a jeho politický význam

Jürgen Graf uvádza nasledujúce spôsoby využitia holokaustu:

• založenie a podpora Izraela;
• tlmenie kritiky Židov;
• odvádzanie pozornosti od vojnových zločinov Spojencov, legitimizácia druhej svetovej vojny a víťazných mocností;
• znemožňovanie objektívnej diskusie o národnom socializme;
• kritika nežidovského nacionalizmu (najmä nemeckého a európskeho), ktorý potenciálne môže vyústiť do ďalšieho holokaustu.

Holokaust taktiež slúži ako jednotiaci prvok židovskej komunity a vyvolávia sympatie mnohých Nežidov voči Židom, potrebu chrániť ich pred ďalším možným prenasledovaním.

Pozrite tiež

• Dôkazy holokaustu
• Oficiálna história
• Polemika o holokauste
• Neviditeľný slon
• Auschwitz komplex

Poznámkový aparát

Holokaust
Zdroje a diskusia
Holokaust, Odvolané tvrdenia o holokauste, Hitler a holokaust, Konferencia vo Wannsee, Polemika o holokauste, Dôkazy holokaustu
Koncentračné tábory
Osvienčim
Treblinka
Majdanek
Bádatelia – exterminacionisti
Raul Hilberg, Jicchak Arad, Leon Poljakov, Norman Finkelstein, Jean-Claude Pressac
Bádatelia – revizionisti
David Irving, Richard Butz, François Duprat, Mark Weber, Jürgen Graf, Ernst Zündel, Paul Rassinier, Carlo Mattogno, David Cole, Joseph Ginsberg
Známi bývalí väzni
Elie Wiesel, Yankel Wiernik, Simon Wiesentahl, Fedor Gál, Paul Rassinier
Perzekúcia opačných názorov a zaujatosť
Osvienčimská lož, Popieranie holokaustu, Auschwitz komplex, Ivan Demjanjuk
Zoznam všetkých článkov