| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Hitler a holokaust
Neexistuje žiadny priamy písomný dôkaz, že by Adolf Hitler vedel o systematickom vyvražďovaní Židov, že by ho nariadil alebo povolil. Túto skutočnosť pripúšťajú aj klasickí historici holokaustu. Centrum Simona Wiesentahla uvádza, že neexistuje žiadny písomný, Hitlerom autorizovaný príkaz na vyhladenie Židov – na rozdiel od programu „eutanázie“, zabitia desaťtisícov duševne chorých pacientov.[1] Ortodoxní historici sa však niektoré Hitlerove vyjadrenia interpretujú tak, že nimi podporujú svoju verziu výkladu histórie.
Obsah
Mein Kampf
Niektorí ortodoxní historici tvrdia, že už v dobe napísania Mein Kampf mal Hitler úvahy o vyvraždení Židov toxickými plynmi a tieto sú zachytené aj v texte Mein Kampfu.
Hitler píše v 15. kapitole II. dielu Mein Kampf:
- „Pokiaľ by na začiatku vojny a v jej priebehu bolo raz dvanásť alebo pätnásťtisíc týchto hebrejských národných ničiteľov vystavených smrteľným plynom, rovnako ako ich v poli museli nadarmo znášať stotisíce našich najlepších nemeckých robotníkov zo všetkých vrstiev a profesií, bolo by naopak pre budúcnosť zachránených snáď aj milión najcennejších Nemcov.“
Revizionisti namietajú, že v kontexte toto vyjadrenie môže len ťažko byť považované za systematický plán vyvraždenia Židov: vzťahuje sa len na úzku a jasne vymedzenú skupinu. Ide podľa nich o kritiku tých, čo pre svoje záujmy nechávajú umierať iných, a týmto vojnovým štváčom by Hitler prial osud, ktorý oni predurčili iným. Taktiež sa tejto interpretácii vytýka, že aj ortodoxní historici tvrdia, že o začatí vyhladzovania sa rozhodlo v roku 1942. Tieto Hitlerove výroky mohli ale predznamenať jeho ďalšie ciele a myšlienkový vývoj.
Prejav v Reichstagu z 30. januára 1939
Hitler 30. januára 1939 v Ríškom parlamente povedal:
- „A dnes chcem opäť byť prorokom: ak medzinárodní židovskí bankári vnútri a mimo Európy opäť uspejú vo svojom cieli uvrhnúť národy do vojny, výsledkom nebude boľševizácia sveta a víťazstvo židovstva, ale zničenie židovskej rasy v Európe.“
Toto vyhlásenie Hitler často opakoval v rôznych obmenách (aj v roku 1942), nikdy sa však nezmienil priamo o vyvražďovaní. Naopak, vo svojom politickom testamente (napísanom tesne pred smrťou v apríli 1945) hovorí, že Židia síce za rozpútanie vojny zaplatili, ale (viac nešpecifikovaným) „humánnejším spôsobom“. Avšak podľa prevládajúceho názoru medzi ortodoxnými historikmi sa vyhladzovanie Židov začalo až v roku 1942; dovtedy sa aj podľa exterminacionistov židovská otázka riešila deportáciou (existuje však malá skupina exterminacionistov – tzv. utilitaristi, ktorí sú presvedčení, že Hitler mal na pláne vyvraždiť židov už od 20. rokov).
Spätné odvodzovanie
Niektorí exterminacionisti, miesto toho, aby hľadali priamy dôkaz, že Hitler vedel o holokauste, sa túto skutočnosť pokúšajú dokázať takýmto myšlienkovým postupom: Hitler bol absolútnym diktátorom a neobmedzeným vládcom Nemeckej ríše a masové vyvražďovanie Židov preukázateľne prebiehalo. Je priam nemožné, alebo veľmi nepravdepodobné, aby sa takéto veci diali bez vedomia Hitlera, a tak Hitler musel vedieť o holokauste.
Hitlerova návšteva táborov akcie Reinhard
Kurt Gerstein, hygienický expert SS, napísal po vojne vo väzení dokument známy ako Gersteinova správa. Tu opisuje svoje dojmy z návštev v Majdanku, Belzecu a Treblinke a opisuje prebiehajúce vyvražďovanie (správa obsahuje mnohé nepresnosti a jej hodnovernosť je revizionistami výrazne spochybňovaná, pozrite Gersteinova správa). Okrem iného sa Gerstein zmieňuje o rozhovore s Odilom Globocnikom, veliteľom akcie Reinhard:
- [Globocnik hovorí: „]Potrebujeme jedovatejší a rýchlejšie účinkujúci plyn, ako napríklad kyanovodík. Führer s Himmlerom – boli tu predvčera, 15. augusta [1942] – mi prikázali osobne sprevádzať všetkých, ktorí musia toto zariadenie vidieť.“ Nato sa profesor Pfannenstiel spýtal: „Ale čo hovoril Führer?“ Globocnik odpovedal: „Führer prikázal, aby sa celá akcia zrýchlila! Dr. Herbert Lindner, ktorý s nami bol včera, sa ma spýtal: ,Ale nebolo by múdrejšie mŕtvoly spaľovať miesto toho, aby sa pochovávali? Ďalšie generácie by možno mohli tieto veci posudzovať inak!‘ Odpovedal som: ,Páni, keby po nás niekedy mala prísť generácia, ktorá by bola tak zbabelá a mäkká, že by nemohla pochopiť našu prácu, tak dobrú a nutnú, potom by, páni, celý národný socializmus bol márny. Naopak, mali by sme do zeme zakopať tabule hlásajúce, že sme to boli my, kto mal odvahu vykonať toto gigantické dielo.‘ Potom Führer povedal: ,Áno, môj milý Globocnik, máte pravdu!‘“ [2]
Z Gersteinovho svedectva by vyplývalo, že Hitler jednoznačne súhlasil s vyvražďovaním Židov, priamo ho prikázal a bol na to hrdý. Celková hodnovernosť správy je však nízka, čo pre určité body pripúšťajú aj exterminacionisti. Jicchak Arad, exterminacionistický historik, ktorý vo svojej knihe Belzec, Sobibor, Treblinka citoval Gersteina, uvádza: „Správa o tom, čo Gerstein pozoroval ako očitý svedok, je spoľahlivá; avšak „skutočnosti“, ktoré mu zdelili jeho hostitelia, boli do istej miery prehnané či vystatovačné. Globocnikov príbeh o Hitlerovej a Himmlerovej návšteve 15. augusta 1942 bol nepravdivý. Hitler veliteľstvo akcie Reinhard nikdy nenavštívil a je pravdepodobné, že sa s Globocnikom nikdy nestretol. Návšteva a rozhovor boli Globocnikovým vlastným výmyslom slúžiacim zrejme k zdôrazneniu jeho vysokého postavenia a významu jeho poslania.“ [3] Hitler v skutočnosti nenavštívil jediný koncentračný tábor. [4]
Hitler o riešení židovskej otázky
Existuje viacero zachovaných vyjadrení Adolfa Hitlera, v ktorých sa vyjadruje o židovskom probléme a jeho riešení. Hitlerovi pobočníci, sekretárky a zapisovatelia jeho štábu, ktorí vojnu prežili, všetci zhodne prísažne vyhlasovali, že vo Vodcovom hlavnom stane nepadla ani zmienka – dokonca ani v súkromí – o vyhladzovaní ruských alebo európskych Židov. [5]
17. septembra 1941 si Joseph Goebbels do svojho denníka zapísal: „Führerov názor je taký, že je potrebné postupne odsunúť všetkých Židov z Nemecka.“
25. októbra 1941 Hitler povedal:
- Z tribúny Reichstagu som židovstvu predpovedal, že ak nebude možné zabrániť vojne, tak potom Židia zmiznú z Európy. Táto rasa kriminálnikov má na svedomí dva milióny mŕtvych v prvej svetovej vojne a teraz stotisíce ďalších. Nech mi nikto nehovorí, že ich aj napriek tejto skutočnosti nemôžeme umiestniť do bažinatých častí Ruska! Naši vojaci sú tam tiež a nikomu to starosti nerobí! Mimochodom, nie je také zlé, že sa medzi ľuďmi šíria povesti, ktorými sa nám podsúva plán na vyhladenie Židov.[6]
25. januára 1942 Hitler povedal:
- Ak dnes vyženiem Židov, naši občania sa budú rozpačito pýtať: ,Čo sa s nimi teraz asi stane?‘ Zaujímali sa ale tí istí ľudia, čo sa stalo Nemcom, ktorí museli emigrovať? Musíme to vyriešiť rýchlo. Nemá cenu vytrhávať zub po dobu troch mesiacov – keď raz bude vonku, bude to koniec celého trápenia. Žid musí z Európy von. Inak sa nám v Európe nikdy nepodarí dosiahnuť porozumenia. Sú to tí najväčší štváči. A nie som nakoniec neuveriteľne humánny? V dobe pápežskej tyranie prichádzalo v Ríme k týraniu Židov. Až do roku 1830 sa v meste každoročne usporadúvala štvanica na osem Židov. Jediné, čo hovorím ja, je: „Žid musí von.“ Ak sa mu pri tom niečo stane, no za to ja nemôžem. Jedna vec je však jasná: ak neodídu dobrovoľne, musí dojsť k ich úplnému vymieteniu. (...) V zajateckých táboroch ich mnoho zomrie, pretože nás Židia vohnali do tejto situácie. Ale čo za to môžem ja? Prečo teda Židia vyvolali túto vojnu? [7]
10. februára 1942 sekcia D III ministerstva zahraničia hlásila: „Vojna proti Sovietskemu zväzu viedla medzitým k tomu, že sú k dispozícii ďalšie územia pre konečné riešenie. Vzhľadom na túto skutočnosť Führer rozhodol, že Židia nemajú byť odsunutí [abgeschoben] na Madagaskar, ale na východ.“ [8]
V obežníku zo začiatku marca 1942 radí Heydrichov úrad ministerstvám, aby bolo jedenásť miliónov európskych Židov zatiaľ sústredených na východ. Po vojne ich bude možné umiestniť na vzdialenejšie územia, napríklad Madagaskar, ktorý by sa mohol stať ich domovom.
V memorande ríšskeho ministerstva spravodlivosti z konca apríla sa cituje výrok šéfa Ríšskej kancelárie Hansa Lammersa o tom, že „Führer niekoľkokrát konštatoval, že si praje, aby bolo vyriešenie židovskej otázky odsunuté do doby po vojne.“
15. mája 1942 sa Hitler pri obede vyjadril k prebiehajúcej deportácii Židov: „Ako dobre sa so Židmi zachádza v porovnaní s nemeckými vysťahovalcami v devätnástom storočí, z ktorých mnohí na ceste do Austrálie dokonca zomreli.“
Pri večeri 24. júla 1942 sa Hitler vyjadril, že sa židovským problémom bude zaoberať po tom, čo skončí vojna.
Keď Hitler zo spojeneckého rádiového vysielania počul správy o vyhladzovaní Židov, reagoval na to: „To snáď nie, veď Židia by mi mali byť vďační, že od nich nechcem nič viac ako len trochu ťažkej práce.“
Počas večierku na Berghofe 23. júna 1943 sa Hitler zhováral s Baldurom von Schirachom a jeho manželkou Henriettou. Pani Schirachová hovorila, ako v Holandsku videla, že Židia sú nakladaní do otvorených vagónov určených na deportáciu. Hitler na to povedal: „Sú odvážaní za prácou a vôbec ich nemusíte ľutovať. Naši vojaci práve teraz bojujú a umierajú na fronte!“ [9]
Hitlerova reakcia na sovietske správy o „táboroch smrti“
Keď Sovieti po oslobodení koncentračného tábora Majdanek v júli 1944 rozhlásili do sveta správy o „tábore smrti“, kde bolo vraj vyhladených 1 500 000 osôb a tieto správy sa z britských novín dostali k Hitlerovi, odbil ich slovami „to sú zas tie odseknuté ručičky – jednoducho nepriateľská propaganda“. Tým tieto správy prirovnal k vojnovej propagande z prvej svetovej vojny, kedy podľa britskej vojnovej propagandy vraj nemeckí vojaci odsekávali holandským deťom ruky a vešali ich hlavami nahor do kostolných zvonov. Takéto vyjadrenie povedal v okruhu svojich blízkych spolupracovníkov, a tak je veľmi nepravdepodobné, že by sa snažil popierať to, o čom údajne prítomní mali vedieť. [10]
Pozri tiež
Poznámkový aparát
- ↑ Breitbart, Aaron: Responses to Revisionist Arguments. Simon Wiesentahl Center. (odkaz k 14.4.2008)
- ↑ Arad, Jicchak: Belzec, Sobibor, Treblinka – vyhlazovací tábory akce Reinhard. Praha: BB/art, 2006. str. 106.
- ↑ Tamtiež, str. 108.
- ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 25.
- ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 472.
- ↑ Hitler, Adolf: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Praha: Aurora, 1995. str. 84 – 85 (Vlčí brloh, 25.10.1942).
- ↑ Hitler, Adolf: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Praha: Aurora, 1995. str. 174 (Vlčí brloh, 25.1.1942).
- ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 471.
- ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 615.
- ↑ Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 774.
| Holokaust | ||
|---|---|---|
| Zdroje a diskusia | ||
| Holokaust, Odvolané tvrdenia o holokauste, Hitler a holokaust, Konferencia vo Wannsee, Polemika o holokauste, Dôkazy holokaustu | ||
| Koncentračné tábory | ||
| Osvienčim | ||
| Treblinka | ||
| Majdanek | ||
| Bádatelia – exterminacionisti | ||
| Raul Hilberg, Jicchak Arad, Leon Poljakov, Norman Finkelstein, Jean-Claude Pressac | ||
| Bádatelia – revizionisti | ||
| David Irving, Richard Butz, François Duprat, Mark Weber, Jürgen Graf, Ernst Zündel, Paul Rassinier, Carlo Mattogno, David Cole, Joseph Ginsberg | ||
| Známi bývalí väzni | ||
| Elie Wiesel, Yankel Wiernik, Simon Wiesentahl, Fedor Gál, Paul Rassinier | ||
| Perzekúcia opačných názorov a zaujatosť | ||
| Osvienčimská lož, Popieranie holokaustu, Auschwitz komplex, Ivan Demjanjuk | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
