Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Antisemitizmus
Antisemitizmus je slovo, pod ktorým sa v súčasnosti rozumie negatívny postoj voči Židom alebo judaizmu, prípadne štátu Izrael. Pojem antisemitizmus však býva používaný v rôznych kontextoch a významoch rozličnými skupinami a jednotlivcami.
Antisemitizmus bol prítomný vo všetkých geografických oblastiach, ktoré Židia obývali (Európa, Blízky východ, Amerika...), z čoho niektorí bádatelia odvodzujú, že Židia sú aspoň čiastočne zodpovední svojím správaním za vznik antisemitizmu, keďže sa napr. často voči iným národom správali nadradene (pozrite Židovský supremacizmus).
Obsah
Používanie pojmu
Podľa lingvisticky presného výkladu by slovo antisemitizmus malo znamenať negatívny postoj k Semitom, z ktorých ale Židia tvoria len malú časť.
Pojem antisemitizmus sa používa aj na označenie odporcov štátu Izrael a jeho politiky. Takto sa paradoxne v tábore „antisemitov“ ocitajú spoločne neonacisti, ale aj ľavicoví aktivisti, ktorí obviňujú Izrael z porušovania ľudských práv. Vzhľadom na celkové sprofanovanie tohto slova v masmédiách a emocionálne reakcie, ktoré sprevádzajú jeho používanie americký konzervatívec Peter Brimelow aforisticky vyhlásil, že antisemita nie je ten, kto nemá rád Židov, ale jednoducho ten, koho Židia nemajú radi.
Druhy antisemitizmu
Možno rozoznávať viacero druhov antisemitizmu:[1]
Násilný antisemitizmus
Jeho zástancovia najčastejšie pochádzajú z najnižších spoločenských vrstiev (tzv. Underclass). Ak sa jeho miera kontroluje, je pre Židov výhodný, pretože im umožňuje na týchto jedincov poukázať ako na príklad ľudí, ktorí sú proti Židom, ale pritom sa ich väčšina spoločnosti stráni.
Primitívny/poverčivý antisemitizmus
Všeobecne ide o ľudí s nižším vzdelaním a horším prehľadom (napr. vidiek, starí ľudia).
Náboženský antisemitizmus
Vyplýva z rozdielnosti náboženských hodnôt. V rámci Európy ide predovšetkým o kresťanov. Židom sa vyčíta ukrižovanie Krista, znesväcovanie tradičných hodnôt a silné protikresťanské – tým aj protihumánne – zameranie Židov (pozrite Židovské antikresťanstvo).
Nacionalistický antisemitizmus
Ide o ľudí, ktorí chcú svoju krajinu udržať etnicky homogénnu a Židov vidia jednak ako cudzí prvok a tiež ako presadzovateľov multikultúrnej spoločnosti (pozrite Židia a multikulturalizmus).
Konkurenčný antisemitizmus
Ide o ľudí, ktorí sa vo svojich činnostiach (napr. umeleckých, obchodných, akademických...) cítia ohrození pôsobením židovskej konkurencie a židovskej loby.
Kompenzačný antisemitizmus
Týka sa ľudí, ktorí by Židmi radi boli, resp. majú silnú potrebu patriť do nejakej intímnej celoživotnej skupiny, ale nijakú sa im nedarí nájsť (pozrite Židovský komplex). Táto frustrovaná potreba sa obracia proti Židom. Vedľajším efektom ich antisemitizmu je, že vytvárajú skupiny, čím sa ich pôvodná potreba uspokojí.
Židovský antisemitizmus
Ide o Židov, ktorí majú negatívny vzťah k židovstvu. Dôvody na prebratie tohto postoja môžu byť napríklad:
- morálne: odmietanie filozofie skupinovej stratégie, delenia sveta na „my“ a „oni“;
- sebanenávisť: vyvolaná napríklad na skúsenosti s antisemitmi, ktorá môže viesť k adopcii ich názorov.
Akademický antisemitizmus
Ide o zvláštnu skupinu ľudí, zväčša sociálnych vedcov alebo historikov, ktorí popisujú správanie Židov (poukazujú na niektoré negatíva ich konania, analyzujú vznik antisemitizmu a pod.), pričom sa nevyhnú teóriám, kvôli ktorým sú inými bádateľmi označení za „akademických antisemitov“.
Význam antisemitizmu pre Židov
Niektorí sociológovia prišli s tvrdením, že vedomie príslušnosti k židovskej komunite sa z veľkej miery organizuje okolo spomienok utrpenia a prenasledovania zo strany Nežidov. Antisemitizmus tvorí funkciu akéhosi „sociálneho lepidla“ – utužuje židovskú spolupatričnosť a zároveň posilňuje nedôveru voči vonkajšiemu svetu, čo Židom umožňuje po tisícročia neasimilovať sa a uchovať si svoju špecifickú identitu.
Významný židovský aktivista Kurt Fleischer v roku 1929 v Berlíne povedal: „Antisemitizmus je bič, ktorý na nás zoslal Boh, aby nás mohol spoločne viesť.“ Albert Einstein v roku 1930 v reči adresovanej anglickým Židom povedal: „Neprežili by sme ako spoločenstvo celé storočia, keby sme mali ustlané na ružiach; o tom som skalopevne presvedčený.“
Podľa prieskumu z roku 1991 uviedlo 85 % amerických Židov, že holokaust je významný pre ich židovskú identitu. V roku 1983 prebiehol v Izraeli prieskum, ktorý ukázal, že 83 % Židov považuje holokaust za hlavný faktor svojho náhľadu na svet a 87 % Židov súhlasilo s výrokom: „Holokaust nás poučil, že Židia sa nemôžu spoliehať na Nežidov.“
Udržiavanie určitej (nízkej) miery antisemitizmu v spoločnosti môže byť pre Židov výhodné z týchto dôvodov:
- stmeľuje židovskú komunitu dovnútra;
- vyvoláva sympatie Nežidov;
- poukazovať na primitívnosť násilného antisemitizmu (ľudia, ktorí sú proti Židom, ale pritom sa ich väčšina spoločnosti stráni);
- Židia môžu na svojich kritikov poukazovať ako na „antisemitov“;
- dáva Židom možnosť poukazovať na seba ako prenasledovanú skupinu, žiadať odškodné za svoje utrpenie a pod.
Pozrite tiež
Poznámky
- ↑ Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 209 – 211.