Himmlerove poznaňské prejavy

Heinrich Himmler.

4. a 6. októbra 1943 v Poznani Vodca SS Heinrich Himmler údajne predniesol dva prejavy, v ktorých spomínal vyhladzovanie Židov. Pôvodné texty prejavov sa nezachovali, Himmler ich údajne neskôr nechal spísať. Existuje fonografická nahrávka časti prvého prejavu.

V prvom prejave Himmler veliteľom SS zdôrazňoval, že voči ľuďom vlastnej krvi musia byť vždy čestní, mravní, verní a kamarátski. Avšak ušľachtilosť Nemcovi káže, aby sa správal slušne aj k zvieratám a tiež podradným ľuďským rasám (Neárijcom). Bolo by však zločinom proti vlastnej krvi poskytovať im produkty árijského myslenia na skvalitnenie ich života.

Prejavy

Toto je slovenský preklad časti prejavu, ktorý mal Himmler predniesť 4. októbra. Ide len o výňatok reči, ktorý sa venuje „zničeniu“/„vykoreneniu“ Židov (Ausrottung – aj o význame samotného tohto pojmu sa vedú spory). Celý prejav je omnoho dlhší (trval zrejme okolo 3 hodín).

Chcem tu tiež pred vami, úplne otvorene, spomenúť veľmi ťažkú tému. Malo by sa o tom medzi nami diskutovať, no napriek tomu o tom nikdy nebudeme hovoriť na verejnosti.

Takisto ako sme 30. júna neváhali vykonať našu povinnosť ako bolo prikázané a postaviť našich druhov, ktorí sklamali, k stene a postrieľať ich. O tomto sme nikdy nehovorili a nikdy nebudeme. Vďaka Bohu, bol to nám vlastnou taktnosťou vopred urobený záver, že sme sa o tom medzi sebou nikdy nerozprávali, nikdy sme o tom nehovorili. Každý sa otriasol a bolo mu jasné, že nabudúce by vykonal to isté, ak by to bolo prikázané a potrebné.

Hovorím o židovskej evakuácii: zničení (Ausrottung) židovstva. Je to jedna z tých vecí, ktorá sa ľahko povie: „Židia sú hubení.“ Každý straník vám povie: úplne jasné, je to súčasťou našich plánov, odstraňujeme Židov, eliminujeme ich (Ausschaltung der Juden, Ausrottung machen wir), ha, to je nič!

A potom prídu tí všetci, všetkých 80 miliónov dobrých Nemcov a každý má svojho slušného Žida. Hovoria: všetci ostatní sú darebáci, ale tu je prvotriedny Žid! A kto to videl, nevydržal to. Väčšina z vás vie, čo to znamená, keď spolu leží 100 tiel, keď je ich 500 alebo 1 000. Že sme toto všetko videli, a – s výnimkou ľudských slabostí – ostali poriadni, nás spravilo tvrdými. Je to stránka slávy, ktorú nespomíname a nebudeme spomínať.

Pretože vieme, aké ťažké by boli veci, keby sme dnes, počas bombových náletov, vojnových ťažkostí a príkorí, v každom meste mali Židov ako utajených sabotérov, agitátorov a štváčov. Pravdepodobne by sme boli v rovnakom stave ako v rokoch 1916 – 1917, keby v tele nemeckého národa stále prebývali Židia.

Zobrali sme bohatstvo, ktoré mali a dal som prísny príkaz, ktorý vykonal Obbengrupenführer Pohl: celý tento majetok sme dali Ríši, štátu. Nič od nich sme nezobrali pre seba. Tých zopár, ktorí to porušili, budú súdení podľa príkazu, ktorý som dal na začiatku: kto si z tohto vezme čo len jednu marku, je mŕtvy muž.

Niekoľkí SS-Manni tento príkaz porušili. Nie je ich veľmi veľa, a budú mŕtvi – BEZ MILOSTI! Máme morálne právo, mali sme povinnosť voči nášmu národu zabiť (umzubringen) tento národ, ktorí plánoval zabiť nás. Ale nemáme právo obohatiť sa jediným kožuchom, jedinou markou, jedinou cigaretou, jedinými hodinkami – ničím! Toto právo nemáme.

Pretože nechceme, aby na konci, keďže sme vykynožili bacila, ochorieť a umrieť na ten istý bacil. Nikdy sa nebudem prizerať tomu, ako čo len kúsok hniloby príde do kontaktu s nami alebo sa v nás zakorení. Na druhej strane, kde by sa snažil zapustiť korene, spoločne ho vypálime.

Ale vo všeobecnosti môžeme povedať: vykonali sme tú najťažšiu úlohu pre lásku k našim ľuďom. A nič nás nepoškodilo, našu dušu ani náš charakter.

Himmler mal v tomto prejave povedať aj to, že vyhladenie Židov bude ukončené do konca roku 1943.

V prejave zo 6. októbra mal Himmler povedať okrem iného nasledovné:

„Bolo učinené náročné rozhodnutie nechať týchto ľudí [Židov] zmiznúť z povrchu zemského... Viete to s istotou a necháte si to pre seba... Verím tomu, že je správne, že my, my všetci, sme si vzali túto zodpovednosť za našich ľudí (zodpovednosť za skutok, nie za myšlienku) a toto tajomstvo si so sebou zoberieme do hrobu.“

Autenticita

Nahrávka bola použitá ako dôkazový materiál (číslo NO-5909) na Norimberských procesoch proti Gottlobovi Bergerovi, generálovi SS. Nahrávka pustená na Norimberských procesoch bola vraj veľmi nízkej kvality, avšak originál, z ktorého bola vyhotovená, mal byť prijateľnej kvality. Berger najprv po vypočutí nahrávky zamietol, že ide o Himmlerov hlas, po druhom vypočutí však pripustil, že to „môže byť Himmlerov hlas“. (Nízka kvalita záznamu mohla spôsobiť, že Berger mal problém identifikovať Himmlerov hlas.)

Na základe toho sa predsedajúci sudca Powers vyjadril:

„No, myslím si, že na prvý pohľad je prístupných dostatok dôkazov na potvrdenie, že ide o Himmlerov hlas a aby bol dokument prijatý ako dôkazový materiál. Neexistujú však žiadne dôkazy, že by bol prednesený v Poznani či akomkoľvek inom špecifickom mieste. Disky budú brané ako dôkaz všeobecného Himmlerovho postoja.“

Avšak jediným dôkazom predloženým súdu bolo Bergerove vyjadrenie v jednom bode, že hlas na zázname „môže byť Himmlerov“. Berger však jednoznačne poprel, že Himmler v Poznani hovoril o vyhladzovaní Židov, pretože schôdzka bola zvolaná s úplne iným účelom, urovnať trenice medzi SS a políciou.

Revizionisti tvrdia, že Himmler zrejme hovoril o strieľaní Židov na východnom fronte: nikde totiž nespomína vyhladzovacie tábory ani plynové komory. Podľa Davida Irvinga „kritické pasáže“ prejavov, teda tie, ktoré mali „dokazovať holokaust“, boli doplnené neskôr, o čom vraj svedčí iná forma úpravy stránok. Revizionisti Wilhelm Stäglich a Udo Walendy (každý samostatne) po preskúmaní prejavov dospeli k záveru, že ide o podvrh.

Pozrite tiež

• Polemika o holokauste
• Nemecký národný socializmus

Externé odkazy

• Himmlerov prejav v Poznani – Holocaust History Project (v angličtine)