Národný socializmus (nemecký)

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Národný socializmus (nemecky Nationalsozialismus), skrátene nacizmus (často zamieňaný za fašizmus) alebo NS, je politický svetonázor a ideológia, ktorú v Nemecku po roku 1933 zaviedol Adolf Hitler (prestal sa aplikovať v roku 1945 pádom Hitlerovho režimu). Národný socializmus učí skupinovému idealizmu a kolektívnemu altruizmu. Na prvé miesto kladie zachovanie čistoty krvi, ktoré je podmienkou existencie rasy. Život poníma ako boj za vlastné sebazdokonalenie v prospech národného celku. Základné princípy svojho fungovania odvodzuje od prírodných zákonov. Hlavné idey národného socializmu Hitler vtesnal do knihy Mein Kampf.

Základné princípy

Podstata národného socializmu je zhrnutá v týchto vetách Adolfa Hitlera:

    „To, za čo musíme bojovať, je zaistenie existencie a rozmnoženie našej rasy a nášho národa, za výživu jeho detí a udržanie čistoty krvi, slobody a nezávislosti našej vlasti, ku ktorým náš národ dozrel pre naplnenie poslania, ktoré mu bolo pridelené od Stvoriteľa vesmíru.
    Každý nápad a každá myšlienka, každé učenie a všetky poznatky musia slúžiť tomuto účelu. Z tohto východiskového bodu je tiež nutné všetko preveriť a podľa jeho účelnosti potom prijať alebo odmietnuť. Tak nemôže ustrnúť žiadna teória do smrteľnej doktríny, lebo všetko musí slúžiť len životu.“[1]

Národný socializmus sa teda neorientuje primárne na štát, moc ani cirkev. Koncentruje sa okolo Árijcov, bielych ľudí, ktorých zachovanie, zlepšenie a prosperitu chce docieliť; všetko ostatné sú len prostriedky na dosiahnutie cieľa.

Zachovanie rasy

Pozrite tiež: 14 slov

Za najvyššiu ľudskú rasu považuje Hitler Árijcov, ktorí sú schopní tvorby najvyspelejšej kultúry a pokroku. Árijcami sa najčastejšie rozumejú Indoeurópania alebo biela rasa (v Mein Kampf Hitler nedefinuje, kto presne Árijci sú). Pozrite tiež nacisti a Slovania.

Národný socializmus podporoval eugeniku, teda skvalitňovanie ľudského genofondu (pozrite Rasová hygiena).

Prírodné princípy ako najvyššie a nemenné zákony

Národný socializmus vychádza z prírodných zákonov, ktoré považuje za nemenné a dokonalé. Hitler tvrdí, že človek je produktom a súčasťou Prírody, tým pádom ju musí rešpektovať a dodržiavať jej zákony; v opačnom prípade zanikne. Prírodné zákony nie sú presne definované v Mein Kampf.

Hitler v Mein Kampf píše:

    „Táto planéta už krúžila vesmírom niekoľko miliónov rokov bez ľudí a jedného krásneho dňa sa to tiež môže zopakovať, ak si človek neuvedomí, že za svoju vyššiu existenciu nevďačí niekoľkým šibnutým ideológom, ale poznatkom neúprosných prírodných zákonov a ich bezohľadnému uplatňovaniu.“
    [2]

Ponímanie života ako boja

Život je národnými socialistami vnímaný ako boj za prežitie najsilnejšieho, silnejší je určený na vládnutie a slabší mu má slúžiť, lebo „ak by tento zákon nevládol, nebol by mysliteľný žiadny vyšší vývoj všetkých organických živočíchov“. [3] „Sila“ v tomto ohľade je však chápaná nie ako fyzická sila, ale najmä ako inteligencia, tvorivá genialita, ktorou podľa tejto teórie disponuje árijská rasa. Národný socializmus týmto nenabáda (aspoň v teórii) k vyvraždeniu všetkých slabších, ale skôr požaduje očistenie národa od neschopných, rasovo nekompatibilných a asociálnych jedincov – mentálne retardovaných, zločincov (ktorých Hitler často nazýval „podľuďmi“), ťažko fyzicky postihnutých atď.

„Kto chce žiť, nech bojuje, a kto nechce bojovať v tomto svete večného zápasu, ten si život nezaslúži.“
– Adolf Hitler [4]

„Zvíťazí silnejší – to je predsa ten najrozumnejší poriadok; ak by tomu bolo obrátene, nevzniklo by nič, len chaos.“ – Adolf Hitler [5]

Vodcovský princíp

Národný socializmus odmieta demokraciu ako zriadenie, ktoré nie je v súlade s prírodnými zákonmi. Presadzuje vodcovský princíp – na čele štátu má stáť nespochybniteľná prirodzená autorita, najvyšší Vodca, ktorý má strážiť záujmy národa. Celá spoločenská hierarchia sa má riadiť na základe vzťahov nadriadenosti a podriadenosti – každý musí rešpektovať príkazy nadriadených. Táto nadriadenosť a podriadenosť sa má vytvoriť na základe prirodzených organizačných a vodcovských schopností všetkých členov spoločenského rebríčka. Autorita nadradeného však môže byť spochybnená podriadeným a ak tento preukáže lepšie schopnosti, môže sa dostať do vyššej pozície.

Životné prostredie

Národný socializmus vychádza z princípov prírody, preto si ju vysoko cení, je za ochranu životného prostredia a proti umelým zásahom do nej.

Vzťah k Bohu

Pozrite tiež: Národnosocialistické ponímanie Boha

Hitler spomína „večného Stvoriteľa“, avšak poníma ho deisticky. Hitler osobne bol protikresťansky zameraný (hoci vo verejných prejavoch často kresťanstvo alebo jeho prejavy chválil, či dokonca sa sám vyhlasoval za kresťana – pozrite Hitlerov vzťah k náboženstvu a cirkvi), zatiaľ čo iní čelní predstavitelia nacistov (Göbbels, Von Papen) boli presvedčenými kresťanmi. Národný socializmus nie je nutne protikresťansky zameraný, odmieta však „judeo-kresťanstvo“ v zmysle téz Nového zákona ako „miluj svojho nepriateľa“ a „nastav druhé líce“. V rámci rasovej a národnej hrdosti národný socializmus podporoval pôvodné germánske a árijské pohanské tradície a mytológiu. Z tohto prostredia aj čerpal symboliku – napr. symbolom SS boli starogermánske runy, hlavný symbol hnutia – svastika – bol indoeurópskeho pôvodu.

Národný socializmus v Nemecku

Adolf Hitler v Tretej ríši aplikoval idey národného socializmu na dobové pomery v Nemecku, z čoho vyplynula rozsiahla politická agenda.

Antisemitské presvedčenie

Pozrite tiež: Židia a komunizmus a Židovská skupinová stratégia

Židia sú podľa národného socializmu najväčší škodcovia a hrozba árijskej civilizácii. Príčiny antisemitizmu:

  1. Židia sú tvorcovia a vedúci propagátori komunizmu (Marx, Trockij, Eisner, Liebknecht, Luxemburgová, Kún...),
  2. Židov národný socializmus spája s globálnym kapitalizmom,
  3. Židia sú pôvodcovia kresťanstva,
  4. Židov obviňuje tiež z: propagácie rasového miešania, rozvracania morálky, tvorby skazeného umenia atď.

Protiboľševické a protikomunistické presvedčenie

Komunizmus a národný socializmus boli odjakživa najväčší súperi – najmä preto, že marxizmus propaguje úplnú rovnosť ľudí a pacifizmus, čo je podľa národného socializmu nereálnou a protiprírodnou utópiou. „Triedny boj“ zasa nacisti pokladali za úmyselné zasievanie rozporov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Hitler si o pomere inteligencie a robotníkov myslel nasledovné: „Musia sa naučiť rešpektovať jeden druhého a naopak byť zase rešpektovaný – intelektuál sa musí naučiť vážiť si robotníka a naopak. Jeden nemôže existovať bez druhého. Z nich vznikne nový človek: človek budúcej nemeckej ríše.“ (Landsberg, 18.12.1924 – väzenská pevnosť)[6]

Plagát propagujúci nacistickú rodinnú politiku.

Sociálna politika

Národný socializmus presadzoval výrazné štátne zásahy do sociálnej sféry s cieľom dosiahnuť zamýšľané ciele: práva robotníkov, sociálne zabezpečenie, podporu detí a matiek atď. Táto podpora sa však nevzťahovala ľudí vnímaných ako parazitov, patologických asociálov a podobne. Národný socializmus vyzdvihoval vzťah medzi mužom a ženou; pedofíliu, homosexualitu a iné podobné životné štýly považoval za deviantné a razantne odsudzoval.

Symbolika hnutia

Najznámejším a najpoprednejším symbolom nemeckého národného socializmu bola svastika (nazývaná tiež hákový kríž). Často sa zobrazovala v triáde farieb: čierna, biela a červená (schwarz – weiss – rot).

Hitler sa o symbolike hnutia vyjadril:

    „Ako národní socialisti vidíme v našej zástave náš program. V červenej farbe vidíme sociálnu myšlienku nášho hnutia, v bielej farbe nacionalistickú myšlienku, v hákovom kríži úlohu boja za víťazstvo árijského človeka a súčasne s tým tiež myšlienku víťazstva tvorivej práce, ktorá bola vždy antisemitská a antisemitská vždy bude.“[7]

Národnosocialistická symbolika výrazne čerpala z germánskych pohanských a starých indoeurópskych znakov (napr. runy).

Pozrite tiež

Externé odkazy

Poznámkový aparát

  1. Hitler, Adolf: Mein Kampf. I. zväzok, 8. kapitola.
  2. Hitler, Adolf: Mein Kampf. I. zväzok, 11. kapitola.
  3. Hitler, Adolf: Mein Kampf. I. zv., 11. kap.
  4. Hitler, Adolf: Mein Kampf. I. zväzok, 11. kapitola.
  5. Hitler, Adolf: Monology ve Vůdcově hlavním stanu. Praha: Aurora, 1995. str. 56 (Vodcov hlavný stan, 23.9.1941)
  6. Irving, David: Hitlerova válka a válečná stezka let 1933 – 1945. Brno: JOTA, 2005. str. 48.
  7. Hitler, Adolf: Mein Kampf, II. zväzok, 7. kapitola.
Národný socializmus
Základné pojmy
Árijci, Biela rasa, Eugenika
Filozofia
Národný socializmus, Mein Kampf, Národnosocialistické ponímanie Boha, Výroky Adolfa Hitlera
Predstavitelia
Adolf Hitler (tvorca), Heinrich Himmler, David Lane, Vojtech Tuka
Organizácie
NSDAP, SA, SS, The Order
Národnosocialistické štáty
Tretia ríša, Protektorát Čechy a Morava, Slovenská republika, Nezávislý štát Chorvátsko


Ľudské rasy
Základné pojmy
Rasa, Biela rasa, Žltá rasa, Čierna rasa, Rasové miešanie
Rasa a spoločnosť
Rasa a inteligencia
Rasa a kriminalita
Rasa a civilizácia
Biely útek
Zoznam multikultúrnych nepokojov
Politika a filozofia
Multikulturalizmus, Židia a multikulturalizmus, Biely nacionalizmus, Národný socializmus, One-drop rule
Zoznam všetkých článkov