Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Biele kmene v Číne
Tento článok sa zaoberá históriou bielych ľudí v Číne a východnej Ázii počas staroveku a stredoveku. Biele kmene sa sem dostali počas raných bielych migrácií.
Obsah
Tarimské múmie
Od roku 1910 bolo v povodí rieky Tarim, v púšti Taklamakan postupne objavených viac ako 100 mumifikovaných tiel vykazujúcich európske črty. Telá boli mumifikované prirodzenou suchosťou prostredia. Múmie vykazujú jasne črty bielych ľudí, najčastejšie nordikov.
Nálezy svedčia o rozvinutej a pestrej kultúre. Medzi nájdenými predmetmi boli rôzne kusy šatstva: róby, nohavice, topánky, kožené rukavice, kožušinové kabáty a čiapky. Medzi ďalšie predmety patrili ozdobné zrkadlo, zatiaľ čo ženy mali aj malé vrečká obsahujúce nože a byliny, pravdepodobne používané na liečenie.
Tieto múmie sa pripisujú národu Tochariánov, ktorí boli východnou vetvou Indoeurópanov. V iných spisoch bývajú nazývaní aj arsi. Objavila sa teória, že toto pomenovanie je odvodené od praindoeurópskeho ar-yo – ušľachtilý (pozrite Árijci).
Niektorí Tochariáni pravdepodobne dosiahli vysoké postavenie v čínskej spoločnosti. Z novších správ možno spomenúť Romancu troch kráľovstiev od básnika Li He, ktorý žil v 8. – 9. storočí nl. Jedna oslavná pieseň pojednáva o „zelenookom generálovi“ menom Lü.[1]
Kultúrne výmeny
Predpokladá sa, že tieto biele kmene priniesli do Číny technológie ako spracovanie bronzu a bojové vozy. Približne v rovnakom čase sa v Číne vyvinulo aj písmo, avšak neexistujú konkrétne dôkazy, že by to bolo pod vplyvom Indoeurópanov. Niektorí autori sa prítomnosťou bielych kmeňov v Číne snažia vysvetliť existenciu pyramíd v Číne. Neďaleko mesta Xian v provincii Qui Chan sa nachádza niekoľko stupňovitých pyramíd, ktoré sú typické pre biele civilizácie, no u nebielych národov Ázie sa nevyskytujú. Tochariáni do Číny pravdpodobne priniesli aj svastiku, ktorá je tam dodnes rozšírená ako prianie šťastia.
Okrem kultúrnych výmen vládli medzi Číňanmi a Tochariánmi aj čulé obchodné vzťahy: Tochariáni napríklad zásobovali Čínu nefritom, obľúbeným drahokamom čínskych vládcov.
Rímske légie v Číne
Niekoľko storočí po Tochariánoch sa mohli do Číny dostať ďalší bieli ľudia: tentokrát rímski vojaci. Existuje niekoľko prípadov, kedy boli Rimania zajatí Partmi a následne odvedení na východ, aby slúžili ako pohraničná stráž. Podľa Plínia bolo po prehratej bitke pri Karhách v roku 54 pnl. 10 000 rímskych zajatcov odvedených do mesta Margiana (dnešný Uzbekistan) (zo 40 000 vojakov, ktorých viedol pri Karhách Crassus polovica zomrela v boji, štvrtina unikla a štvrtina bola zajatá): „Na toto miesto [Margianu] Orodes [kráľ Partov] doviedol Rimanov, ktorí prežili Crassovu porážku.“ (Plin. Hist. Nat. 6. 18)
Približne po 18 rokoch náčelník Zhizhi z kmeňa kočovných Xiongnov založil ríšu v neďalekom údolí Talas, blízko súčasného Tarazu. Čínsky kronikár Ban Gu zaznamenal „stovku mužov“ pod velením náčelníka Zhizhiho, ktorí bojovali v takzvanej „formácii rybích šupín“ pri obrane drevených palisád pevnosti Xiognov proti vojskám dynastie Han v bitke pri Zhizhi v roku 36 pnl. Historik Homer Dubs tvrdí, že mohlo ísť o rímsku korytnačiu (testudo) formáciu a títo muži, zajatí Číňanmi, založili dedinu Liqian (Li-chien) v oblasti Yongchang.[2]
Rímsky nápis pochádzajúci z 2. – 3. storočia nl. bol nájdený vo východnom Uzbekistane, v komplexe jaskýň Kara-Kamar. Bol klasifikovaný ako vyhotovený rímskymi vojakmi z panónskej Légie XV Apollinaris:
- PANN
G. REX
AP.LG
Genetický výskum
V roku 2000 vykonal tím čínskych a japonských vedcov výskum genetického zloženia obyvateľstva v oblasti Linzi (provincia Šandong, východná Čína). Porovnávalo sa zloženie obyvateľstva spred 2 500 rokov, spred 2 000 rokov a súčasné obyvateľstvo. Výskum dospel k nasledovnému záveru:[3]
- „Výskumy ukazujú, že genetický základ týchto troch populácií je rozdielny. Napriek geografickej príbuznosti, 2 500 rokov staré obyvateľstvo v Linzi preukazovalo väčšiu genetickú blízkosť súčasnému európskemu obyvateľstu než súčasnému východoázijskému obyvateľstvu. Obyvateľstvo z Linzi spred 2 000 rokov bolo niekde mezi súčasným európskym obyvateľstvom/obyvateľstvom Linzi spred 2 500 rokov a súčasným ázijským obyvateľstvom. Tieto súvislosti hovoria pre výskyt prudkých časovopriestorových zmien v genetickom zložení obyvateľov Číny v priebehu posledných 2 500 rokov.“
Genetický výskum z roku 2004 vykonaný univerzitou v Ťi-lin ukázal, že DNA vzorky odobraté z tarimských múmií boli jasne kaukazoidné.[4]
V roku 2005 výskum tímu amerických a čínskych vedcov pod vedením Victora Maira (špecialistu na východnú Áziu z Pennsylvánskej univerzity) skúmal vo Švédsku 52 vzoriek z tiel múmií. O výsledku výskumu informovala tlačová agentúra AFP: „Po rokoch kontroverzií a politických sporov archeológovia za použitia genetického testovania dokázali, že kaukazoidi sa preháňali po povodí rieky Tarim v Číne 1 000 rokov predtým, než tam prišli východní Ázijci. Výskum, ktorého zverejnenie sa čínska vláda pravdepodobne snažila zdržať z obáv uighurského moslimského separatizmu v tejto najzápadnejšej oblasti Xinjiangu, sa zakladá na výskume starodávnych vyschnutých mŕtvych tiel, ktoré sa v posledných desaťročiach našli okolo rieky Tarim. (...) ‚Z dostupných dôkazov sme zistili, že počas prvých 1 000 rokoch po kráske z Loulanu [cca 4 000 rokov stará europoidná múmia] boli jediní obyvatelia povodia Tarimu kaukazoidní.‘ Východoázijské národy sa vo východnej oblasti začali ukazovať až pred približne 3 000 rokmi, povedal Mair, zatiaľ čo Uighuri prišli po páde kráľovstva Orkon Uighur, ktoré sa z väčšej časti nachádzalo v dnešnom Mongolsku, okolo roku 842.“[5]
Victor Mair sa v reakcii na výsledky výskumu vyjadril:[6]
- „Nové nálezy nás taktiež vedú k ďalšiemu preskúmaniu starých čínskych kníh, ktoré opisujú historické alebo legendárne postavy veľkej výšky, s hlboko posadenými modrými alebo zelenými očami, dlhými nosmi, plnými bradami a červenými alebo blond vlasmi. Učenci sa zvyčajne týmto zmienkam vysmievali, ale teraz sa zdá, že by mohli byť presné.“
Pozri tiež
Externé odkazy
- Kemp, Arthur: Na koniec sveta – stratené biele migrácie. Prvá časť: Čína a Kanárske ostrovy (v angličtine)
- Deavin, Mark: Árijci – nositelia kultúry do Číny (v angličtine)
Poznámkový aparát
- ↑ Goddesses, Ghosts, and Demons – The Collected Poems of Li He (790 – 816). North Point Press, San Fransisco, 1983. Preklad J. D. Frodsham.
- ↑ Analýza Ethana Grubera na problematiku rímskeho Liqianu
- ↑ Genetic Structure of a 2,500-Year-Old Human Population in China and Its Spatiotemporal Changes In: Molecular Biology and Evolution, Volume 17, Number 9: September 2000. str. 1396 – 1400. Plný text článku online (v angličtine; odkaz k 25.4.2008)
- ↑ Genetic testing reveals awkward truth about Xinjiang’s famous mummies. AFP, 19. apríl 2005
- ↑ Genetic testing reveals awkward truth about Xinjiang’s famous mummies. AFP, 19. apríl 2005
- ↑ Mair, Victor H.: Mummies of the Tarim Basin. In: Archaeology, ročník 48, číslo 2 (marec/apríl 1995), str. 28 – 35; citát je na strane 30 tohto článku.
Rané biele migrácie | ||
---|---|---|
Migrujúce národy | ||
Biela rasa, Árijci, Praindoeurópania, Indoeurópania | ||
Miesta migrácií | ||
Čína | ||
Severná Amerika | ||
Stredná a Južná Amerika | ||
Veľkonočný ostrov | ||
Blízky východ | ||
Stredná a južná Ázia | ||
Archeologické nálezy | ||
Múmia z jaskyne duchov, Muž z Kennewicku, Tarimské múmie, Biele múmie v Južnej Amerike, Sochy moai | ||
Teoretický rámec | ||
Migrácia, Difuzionizmus, Heyerdahlove teórie, Solutrejská hypotéza | ||
Bádatelia | ||
Thor Heyerdahl, Arthur Kemp | ||
Zoznam všetkých článkov |