Biele kmene v Číne

Z Metapedia
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jedna z tarimských múmií s evidentnými nordickými črtami.

Tento článok sa zaoberá históriou bielych ľudí v Číne a východnej Ázii počas staroveku a stredoveku. Biele kmene sa sem dostali počas raných bielych migrácií.

Tarimské múmie

Od roku 1910 bolo v povodí rieky Tarim, v púšti Taklamakan postupne objavených viac ako 100 mumifikovaných tiel vykazujúcich európske črty. Telá boli mumifikované prirodzenou suchosťou prostredia. Múmie vykazujú jasne črty bielych ľudí, najčastejšie nordikov.

Nálezy svedčia o rozvinutej a pestrej kultúre. Medzi nájdenými predmetmi boli rôzne kusy šatstva: róby, nohavice, topánky, kožené rukavice, kožušinové kabáty a čiapky. Medzi ďalšie predmety patrili ozdobné zrkadlo, zatiaľ čo ženy mali aj malé vrečká obsahujúce nože a byliny, pravdepodobne používané na liečenie.

Tieto múmie sa pripisujú národu Tochariánov, ktorí boli východnou vetvou Indoeurópanov. V iných spisoch bývajú nazývaní aj arsi. Objavila sa teória, že toto pomenovanie je odvodené od praindoeurópskeho ar-yo – ušľachtilý (pozrite Árijci).

Niektorí Tochariáni pravdepodobne dosiahli vysoké postavenie v čínskej spoločnosti. Z novších správ možno spomenúť Romancu troch kráľovstiev od básnika Li He, ktorý žil v 8. – 9. storočí nl. Jedna oslavná pieseň pojednáva o „zelenookom generálovi“ menom Lü.[1]

Ozdobná svastika vyobrazená na hlinenej miske nájdenej v jednom z tochariánskych pohrebísk.

Kultúrne výmeny

Predpokladá sa, že tieto biele kmene priniesli do Číny technológie ako spracovanie bronzu a bojové vozy. Približne v rovnakom čase sa v Číne vyvinulo aj písmo, avšak neexistujú konkrétne dôkazy, že by to bolo pod vplyvom Indoeurópanov. Niektorí autori sa prítomnosťou bielych kmeňov v Číne snažia vysvetliť existenciu pyramíd v Číne. Neďaleko mesta Xian v provincii Qui Chan sa nachádza niekoľko stupňovitých pyramíd, ktoré sú typické pre biele civilizácie, no u nebielych národov Ázie sa nevyskytujú. Tochariáni do Číny pravdpodobne priniesli aj svastiku, ktorá je tam dodnes rozšírená ako prianie šťastia.

Okrem kultúrnych výmen vládli medzi Číňanmi a Tochariánmi aj čulé obchodné vzťahy: Tochariáni napríklad zásobovali Čínu nefritom, obľúbeným drahokamom čínskych vládcov.

Rímske légie v Číne

Niekoľko storočí po Tochariánoch sa mohli do Číny dostať ďalší bieli ľudia: tentokrát rímski vojaci. Existuje niekoľko prípadov, kedy boli Rimania zajatí Partmi a následne odvedení na východ, aby slúžili ako pohraničná stráž. Podľa Plínia bolo po prehratej bitke pri Karhách v roku 54 pnl. 10 000 rímskych zajatcov odvedených do mesta Margiana (dnešný Uzbekistan) (zo 40 000 vojakov, ktorých viedol pri Karhách Crassus polovica zomrela v boji, štvrtina unikla a štvrtina bola zajatá): „Na toto miesto [Margianu] Orodes [kráľ Partov] doviedol Rimanov, ktorí prežili Crassovu porážku.“ (Plin. Hist. Nat. 6. 18)

Približne po 18 rokoch náčelník Zhizhi z kmeňa kočovných Xiongnov založil ríšu v neďalekom údolí Talas, blízko súčasného Tarazu. Čínsky kronikár Ban Gu zaznamenal „stovku mužov“ pod velením náčelníka Zhizhiho, ktorí bojovali v takzvanej „formácii rybích šupín“ pri obrane drevených palisád pevnosti Xiognov proti vojskám dynastie Han v bitke pri Zhizhi v roku 36 pnl. Historik Homer Dubs tvrdí, že mohlo ísť o rímsku korytnačiu (testudo) formáciu a títo muži, zajatí Číňanmi, založili dedinu Liqian (Li-chien) v oblasti Yongchang.[2]

Rímsky nápis pochádzajúci z 2. – 3. storočia nl. bol nájdený vo východnom Uzbekistane, v komplexe jaskýň Kara-Kamar. Bol klasifikovaný ako vyhotovený rímskymi vojakmi z panónskej Légie XV Apollinaris:

    PANN
    G. REX
    AP.LG

Genetický výskum

V roku 2000 vykonal tím čínskych a japonských vedcov výskum genetického zloženia obyvateľstva v oblasti Linzi (provincia Šandong, východná Čína). Porovnávalo sa zloženie obyvateľstva spred 2 500 rokov, spred 2 000 rokov a súčasné obyvateľstvo. Výskum dospel k nasledovnému záveru:[3]

    „Výskumy ukazujú, že genetický základ týchto troch populácií je rozdielny. Napriek geografickej príbuznosti, 2 500 rokov staré obyvateľstvo v Linzi preukazovalo väčšiu genetickú blízkosť súčasnému európskemu obyvateľstu než súčasnému východoázijskému obyvateľstvu. Obyvateľstvo z Linzi spred 2 000 rokov bolo niekde mezi súčasným európskym obyvateľstvom/obyvateľstvom Linzi spred 2 500 rokov a súčasným ázijským obyvateľstvom. Tieto súvislosti hovoria pre výskyt prudkých časovopriestorových zmien v genetickom zložení obyvateľov Číny v priebehu posledných 2 500 rokov.“

Genetický výskum z roku 2004 vykonaný univerzitou v Ťi-lin ukázal, že DNA vzorky odobraté z tarimských múmií boli jasne kaukazoidné.[4]

V roku 2005 výskum tímu amerických a čínskych vedcov pod vedením Victora Maira (špecialistu na východnú Áziu z Pennsylvánskej univerzity) skúmal vo Švédsku 52 vzoriek z tiel múmií. O výsledku výskumu informovala tlačová agentúra AFP: „Po rokoch kontroverzií a politických sporov archeológovia za použitia genetického testovania dokázali, že kaukazoidi sa preháňali po povodí rieky Tarim v Číne 1 000 rokov predtým, než tam prišli východní Ázijci. Výskum, ktorého zverejnenie sa čínska vláda pravdepodobne snažila zdržať z obáv uighurského moslimského separatizmu v tejto najzápadnejšej oblasti Xinjiangu, sa zakladá na výskume starodávnych vyschnutých mŕtvych tiel, ktoré sa v posledných desaťročiach našli okolo rieky Tarim. (...) ‚Z dostupných dôkazov sme zistili, že počas prvých 1 000 rokoch po kráske z Loulanu [cca 4 000 rokov stará europoidná múmia] boli jediní obyvatelia povodia Tarimu kaukazoidní.‘ Východoázijské národy sa vo východnej oblasti začali ukazovať až pred približne 3 000 rokmi, povedal Mair, zatiaľ čo Uighuri prišli po páde kráľovstva Orkon Uighur, ktoré sa z väčšej časti nachádzalo v dnešnom Mongolsku, okolo roku 842.“[5]

Victor Mair sa v reakcii na výsledky výskumu vyjadril:[6]

    „Nové nálezy nás taktiež vedú k ďalšiemu preskúmaniu starých čínskych kníh, ktoré opisujú historické alebo legendárne postavy veľkej výšky, s hlboko posadenými modrými alebo zelenými očami, dlhými nosmi, plnými bradami a červenými alebo blond vlasmi. Učenci sa zvyčajne týmto zmienkam vysmievali, ale teraz sa zdá, že by mohli byť presné.“

Pozri tiež

Externé odkazy

Poznámkový aparát

  1. Goddesses, Ghosts, and Demons – The Collected Poems of Li He (790 – 816). North Point Press, San Fransisco, 1983. Preklad J. D. Frodsham.
  2. Analýza Ethana Grubera na problematiku rímskeho Liqianu
  3. Genetic Structure of a 2,500-Year-Old Human Population in China and Its Spatiotemporal Changes In: Molecular Biology and Evolution, Volume 17, Number 9: September 2000. str. 1396 – 1400. Plný text článku online (v angličtine; odkaz k 25.4.2008)
  4. Genetic testing reveals awkward truth about Xinjiang’s famous mummies. AFP, 19. apríl 2005
  5. Genetic testing reveals awkward truth about Xinjiang’s famous mummies. AFP, 19. apríl 2005
  6. Mair, Victor H.: Mummies of the Tarim Basin. In: Archaeology, ročník 48, číslo 2 (marec/apríl 1995), str. 28 – 35; citát je na strane 30 tohto článku.
Rané biele migrácie
Migrujúce národy
Biela rasa, Árijci, Praindoeurópania, Indoeurópania
Miesta migrácií
Čína
Severná Amerika
Stredná a Južná Amerika
Veľkonočný ostrov
Blízky východ
Stredná a južná Ázia
Archeologické nálezy
Múmia z jaskyne duchov, Muž z Kennewicku, Tarimské múmie, Biele múmie v Južnej Amerike, Sochy moai
Teoretický rámec
Migrácia, Difuzionizmus, Heyerdahlove teórie, Solutrejská hypotéza
Bádatelia
Thor Heyerdahl, Arthur Kemp
Zoznam všetkých článkov