| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Migrácia
Migrácia (sťahovanie) je presun, spravidla značného množstva, jedincov určitej skupiny z jedného miesta na iné, kde sa usídlia. Tento pojem sa používa najmä v súvislosti so sťahovaním národov.
Migrácia opisuje presun ako taký.
Vzhľadom na miesto existujú tieto formy migrácie:
- imigrácia – príchod na určité miesto;
- emigrácia – odchod z určitého miesta.
Imigrácia
Imigrácia znamená príchod do určitej krajiny a usadenie sa v nej.
V podstate možno v súčasnosti rozlišovať nasledujúce aktuálne druhy imigrácie:
- Primárna imigrácia: tzv. ekonomická imigrácia, ktorou sa imigrant snaží zlepšiť svoju životnú úroveň, najmä po ekonomickej stránke. Z liberálneho a multikultúrneho náhľadu je povinnosťou vyspelejších krajín takto pomáhať ľuďom, ktorí vo svojej domovskej krajine trpia nízkou životnou úrovňou. Konzervatívnejšie a nacionalistické náhľady zase tvrdia, že vyspelé krajiny nemajú povinnosť prijímať primárnych imigrantov: 3 – 4 miliardy ľudí na svete žijú v chudobe a chceli by žiť v lepších podmienkach: nikto nemôže tvrdiť, že hŕstka vyspelých štátov ich musí všetkých poňať.
- Azylanti (utečenci): sú osoby, ktoré sa obávajú, že by vo svojej krajine mohli byť terčom perzekúcie a žiadajú iný štát o ochranu. Všetky západné demokracie podpísali v roku 1951 Ženevskú dohodu, ktorou akceptovali etický záväzok prijímať takýchto utečencov. Toto však bolo v dobe, keď azylantov bolo málo a pochádzali predovšetkým z krajín strednej a východnej Európy (vtedy pod vládou komunistov). To sa však zmenila na konci 20. storočia: komunizmus padol, teda počet azylantov z Európy rapídne poklesol, naopak sa obrovsky zvýšil prílev z nebielych krajín (dekolonizácia znamenala, že väčšina tretieho sveta upadla do neustálych nepokojov a občianskych vojen), a tak predstavujú hrozbu krajinám, ktoré ich prijímajú (preľudnenosť, štátna podpora, lekárska starostlivosť, nebezpečie rasových a etnických konfliktov, dysgenický efekt, postupná premena týchto krajín na tretí svet). V tejto zmenenej situácii by západné krajiny nemali považovať za povinnosť v tejto politike pokračovať, argumentujú nacionalisti a konzervatívci.
- Sekundárna imigrácia: jej podstatou je príchod blízkych príbuzných imigranta (či už primárneho alebo azylanta) do krajiny, kde sa usadil: zaratúva sa sem manžel/manželka a deti (maloleté). Často je to aj mnoho rokov po usadení sa prvého imigranta. Väčšina krajín takúto možnosť poskytuje v rámci všeobecných etických noriem. Týmto sa zároveň utvára možnosť vytvorenia masívnej cudzej populácie v strede iného štátu (tento jav je pozorovateľný v mnohých západných krajinách: Veľká Británia, Francúzsko, USA... kde sa vytvárajú doslova exklávy nebielych).
Pozri tiež
| Rané biele migrácie | ||
|---|---|---|
| Migrujúce národy | ||
| Biela rasa, Árijci, Praindoeurópania, Indoeurópania | ||
| Miesta migrácií | ||
| Čína | ||
| Severná Amerika | ||
| Stredná a Južná Amerika | ||
| Veľkonočný ostrov | ||
| Blízky východ | ||
| Stredná a južná Ázia | ||
| Archeologické nálezy | ||
| Múmia z jaskyne duchov, Muž z Kennewicku, Tarimské múmie, Biele múmie v Južnej Amerike, Sochy moai | ||
| Teoretický rámec | ||
| Migrácia, Difuzionizmus, Heyerdahlove teórie, Solutrejská hypotéza | ||
| Bádatelia | ||
| Thor Heyerdahl, Arthur Kemp | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
