| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Biele kmene v Severnej Amerike
Tento článok sa zaoberá históriou bielych ľudí v Severnej Amerike počas praveku a staroveku, teda pred príchodom Vikingov a Krištofa Kolumba. Biele kmene sa sem dostali počas veľkých bielych migrácií.
Obsah
Solutrejci
Hlavný článok: Solutrejská hypotéza
Vo Virginii, USA boli objavené 17 000 rokov staré kamenné hroty špecifického spôsobu spracovania, neznámeho u indiánskych kmeňov v tom čase. Podobné nálezy boli objavené len u tzv. solutrejskej kultúry, sídliacej v západnej Európe (na území dnešného Francúzska a Španielska). Na základe týchto indícií ako aj ďalších skutočností niektorí vedci predostreli teóriu, že Európania sa do Ameriky preplavili už okolo roku 15 000 pnl. Táto teória sa nazýva solutrejská hypotéza, pretože zahŕňa solutrejskú kultúru.
O tejto hypotéze bol nakrútený dokument, nazvaný Predchodcovia Kolumba/Predchodcovia Kolumbovi. Dokument predpokladá, že týmto spôsobom sa postupne do Ameriky mohli preplaviť tisíce ľudí.
Kostrové pozostatky a múmia
Múmia z jaskyne duchov
V roku 1940 bolo v Jaskyni duchov (Spirit Cave) v štáte Nevada, USA vykopané telo, ktoré bolo od pása nahor mumifikované. Mumifikovaná časť tela bola dobre zachovaná. Jeho skalp bol kompletný, koža sa zachovala na chrbte, tiež na ramenách, rovnako ako malý chumáč rovných čiernych vlasov, ktoré sa zmenili na červenohnedé, keď boli vystavené svetlu a vzduchu. Múmia mala poškodený chrbát a utŕžila, no prežila, zlomeninu lebky.
V Jaskyni duchov boli nájdené aj ďalšie predmety: nože, košíky, zvieracie kosti – spolu 67 kusov. Múmia bola objavená ležiac na kožušinovej prikrývke, oblečená v stočenom koženom plášti, s koženými topánkami na nohách a pletenou látkou prišitou okolo hlavy a ramien. Podobný kus látky bol ovinutý okolo nižšej časti tela a uviazaný pod nohami. Nablízku boli nájdené aj tkané vrecká a iné predmety dennej spotreby. Dve vrecká obsahovali popol a úlomky kostí dvoch ďalších ľudí, ktorí boli spopolnení.
Na výrobu látok bol použitý pokročilý spôsob tkania, známy ako diamantové splietanie. Zložité textílie v Jaskyni duchov ukazujú, že stupeň dômyselnosti v technológii narábania s týmto materiálom bol taký dokonalý, že sa vyrovnal hociktorému na planéte v tom čase a presahuje akékoľvek iné nálezy z porovnateľnej doby.
Múmia sa stala známou ako múmia z Jaskyne duchov a pôvodne sa myslelo, že je 1 500 až 2 000 rokov stará. V roku 1994 bola opäť preskúmaná na Kalifornskej univerzite. Tentokrát sa zistilo, že telo bolo približne 9 400 rokov staré, čím sa stalo najstaršou múmiou, ktorá bola kedy objavená. Podľa výskumu išlo o pozostatky muža, ktorý sa dožil veku 45 – 55 rokov a neniesol podobnosť s indiánskymi kmeňmi.
Vek bol určený na základe série siedmich nezávislých datovacích rádiokarbónových testov na vzorkách kostí, vlasov a dvoch trstinových látok, v ktorých bol muž pochovaný. Múmia vykazuje viaceré biele rasové charakteristiky – múmia má dlhú, malú tvár a veľkú lebku, v ostrom kontraste s mongoloidnými znakmi amerických Indiánov.
Muž z Kennewicku
28. júla 1996 bola na brehu rieky Columbia, pri meste Kennewick v štáte Washington na severozápade Spojených štátov amerických nájdená dobre zachovaná kostra, ktorá sa stala známa ako „muž z Kennewicku“. Kostra je takmer úplná a v panvovej kosti má zabodnutý hrot šípu. Súdni antropológovia a miestna polícia si najprv mysleli, že ide o pozostatky bieleho Američana z 19. storočia, ktorý bol zabitý šípom.
Rádiokarbónové datovanie prstovej kosti však ukázalo, že kosti sú najmenej 9 000 rokov staré, čiže boli začlenené približne do obdobia okolo roku 7 200 pnl. Kosti patrili mužovi vo veku asi 45 rokov.
Preskúmanie lebky muža z Kennewicku ukázalo, že má lebečnú štruktúru veľmi podobnú bielej rase, dokonca nordickej podskupine bielej rasy (v ostrom kontraste s Indiánmi). Kostre chýba len prsná kosť a zopár menších kostí z rúk a nôh. Boli nájdené všetky zuby. Muž bol vysoký od 170 do 176 cm a štíhlej telesnej stavby. Mužovi z Kennewicku chýbajú jasné znaky typické pre mongoloidné kmene, medzi ktoré Indiáni patrili – lebka je viac dolichokranická (lebečný index 73,8) než brachykranická, tvár je skôr úzka než široká a plochá (priemerný lebečný index pre nordické rasové typy je 74).
Lebka sa tiež vyznačuje dlhým nosom, ktorý vyčnieva z tváre a vysokými, okrúhlymi očnými jamkami. Čeľusť je tvarovaná do v, s vystupujúcou, hlbokou bradou. Mnohé z týchto charakteristík sú určujúce pre dnešných bielych ľudí.
Ďalšie nálezy nablízku pozostatkov muža z Kennewicku naznačujú, že žil v širšom spoločenstve. V októbri 1999 vydali úrady vyhlásenie o mužovi z Kennewicku, v ktorom sa tvrdí, že tieto kostrové pozostatky zrejme náležia príslušníkovi Ainuov (etnická skupina žijúca v Japonsku). Genetická analýza pozostatkov taktiež skôr potvrdila tento názor, hoci nedošla k úplne jasným záverom. Aj ľudia Ainu nesú výrazné znaky kaukazoidov, ktoré by mohli znamenať, že majú biely pôvod, hoci táto skutočnosť zatiaľ nebola doložená genetickým výskumom.
Jaskyňa rozoklaných skál
V štáte Oregon, USA, je jaskyňa známa ako Jaskyňa rozoklaných skál (Fork Rock Cave). Z tejto jaskyne pochádzajú mnohé významné nálezy predmetov. V roku 1938 tu bolo nájdených 70 párov sandálov vyrobených z paliny – rádiokarbónová technika určovania veku ukázala, že sú 9 000 rokov staré. Bolo tu nájdené aj drevené uhlie identifikované ako 13 200 rokov staré.
Sandále z paliny boli spletené zložitým spôsobom a aj ostatné predmety nájdené v jaskyni – hroty šípov, škrabáky, vrtáky, drevený spúšťač na pascu, malé kúsky košov a šidlá na spracovanie kože (alebo oblečenia šitého na mieru ako u muža z Kennewicku a jeho druhov) – boli vyrobené vysoko zručnými pracovníkmi. V obrovskej miere sa odlišujú od indiánskych predmetov, či už starších alebo používaných dodnes.
Si-Te-Cah – podľa indiánskych legiend bieli nepriatelia Indiánov
V jaskyni pri Lovelock, Nevada (asi 80 miľ na severovýchod od mesta Reno v Nevade) bolo odhalených niekoľko vrstiev múmií, kostí a predmetov pod vrstvami netopierieho trusu – vyschnuté telá patrili veľmi vysokému ľudu – s červenými vlasmi, čo je znak špecifický a výlučný bielej rase.
Červenovlasí nepriatelia sa vyskytujú aj v niektorých miestnych indiánskych legendách, resp. v tom, čo bolo považované za legendy, kým neboli nájdené múmie z Lovelock. Podľa týchto legiend sa označenie červenovlasí nepriatelia vzťahovalo na týchto vysokých protivníkov, ktorých nazývali „Si-Te-Cah“.
Pomenovanie Si-Te-Cah znamená „pojedači škripiny“ – škripina je mokraďová pórovitá trstina, ktorá je základným materiálom použitým pri výrobe pletených látok, v ktorých bola múmia z Jaskyne duchov pochovaná. Škripina sa už v oblasti nevyskytuje a bola sem pravdepodobne importovaná ľuďmi, ktorí ju používali.
Podľa Paiuteov boli červenovlasí ľudia bojovní a spojilo sa proti nim množstvo indiánskych kmeňov. Legenda ďalej hovorí, že po úpornom boji sa koalícii indiánskych kmeňov podarilo uväzniť zostávajúcich Si-Te-Cah v mieste, ktoré je dnes jaskyňou Lovelock. Keď z nej odmietli vyjsť, Indiáni nakopili pred jaskyňu krovie a zapálili ho. Si-Te-Cah boli spálení zaživa.
Sarah Winnemucca Hopkins, dcéra náčelníka Paiuteov, Winnemuccu, vylíčila mnoho príbehov o Si-Te-Cah vo svojej knihe Život medzi Paiutmi:
- Môj ľud hovorí, že kmeň, ktorý sme vyhubili, mal červenkasté vlasy. Mám nejaké z ich vlasov, ktoré sa po generácie predávali od otca synovi. Mám odev, ktorý bol v našej rodine po mnoho, mnoho rokov a je ozdobený týmito červenými vlasmi. (...) Volá sa smútočný odev a nikto okrem našej rodiny taký nemá.[1]
V roku 1931 boli na dne jazera Humboldt objavené ďalšie kostry. O osem rokov bola odhalená záhadná kostra na ranči v tej oblasti. V oboch prípadoch boli kostry výnimočne vysoké – omnoho viac ako Indiáni sídliaci v okolí.
Malá výstava o Si-Te-Cah je dnes v múzeu Lovelock, ale ignoruje dôkazy, ktoré preukazujú, že Si-Te-Cah neboli americkí Indiáni. Nevadská štátna historická spoločnosť tiež vystavuje niektoré predmety z jaskyne.
Muž z čarodejovej pláže
Ďalšia neindiánska kostra bola odhalená na mieste s názvom Pyramídové jazero (Pyramid Lake), Nevada. Pozostatky sú tiež známe ako muž z Čarodejovej pláže (Wizard Beach Man). Táto kostra bola určená ako 9 225 rokov stará. Opäť, tvar lebky je zreteľne „dlhý“ (čiže európsky) a veľmi odlišný od mongoloidného tvaru indiánskych rás.
Žena z Peñon
V roku 1959 bola v blízkosti Mexico city nájdená ženská kostra, známa pod menom „žena z Peñon III“. Spočiatku jej nebola venovaná pozornosť a predpokladalo sa, že je okolo 5 000 rokov stará.
V roku 2002 túto dobre zachovanú kostru preskúmal tím britských vedcov. Na kostre je najcennejšia jej takmer dokonale zachovaná lebka. Patrila približne 26-ročnej ženej, ktorá zomrela počas poslednej doby ľadovej na okraji obrovského pravekého jazera rozprestierajúceho sa na mieste dnešných predmestí Mexico city. Vedci z univerzity John Moores v Liverpoole a archeologických výskumných laboratórií Oxfordu vek lebky určili na približne 13 000 rokov: ide teda o najstaršie ľudské pozostatky z celého amerického kontinentu. Najzaujímavejšou skutočnosťou ohľadom lebky je, že je dlhá a úzka, typicky kaukazoidná, tak ako hlavy dnešných bielych európanov. Súčasní Indiáni majú naopak krátke, široké lebky, tak ako ich mongoloidní predkovia.
Dr. Silvia Gonzalezová, archeololička mexického pôvodu pracujúca na univerzite John Moores priznal, že výskum dáva váhu teórii, že prví Američania pochádzali z Európy: „V tejto chvíli sa to zdá pravdepodobné. Rozhodne neboli čo do vzhľadu mongoloidní. Boli odinakadiaľ. Boli Európania? V tomto momente nemôžme povedať ,nie‘.“ Ohľadom spojitosti s mužom z Kennewicku sa vyjadrila: „Náš výskum môže mať dôsledky aj pre praveké pohrebiská severoamerických Indiánov, pretože je dosť možné, že ľudia s dlhými lebkami žili v Severnej Amerike dávno pred Indiánmi.“ [2]
Blokovanie výskumu Indiánmi
V roku 1993 bola nájdená kostra neďaleko Buhlu v štáte Idaho. Bola okolo 10 600 rokov stará, čo z nej robilo vôbec najstaršiu na území Severnej Ameriky. Kostra bola však odovzdaná miestnym Indiánom, šošonsko-banockému kmeňu a znovupochovaná predtým, než mohli byť vyhotovené akékoľvek ucelené štúdie.
Indiáni namietali taktiež proti výskumu múmie z Jaskyne duchov a muža z Kennewicku. Mnohé jedinečné antropologické vzorky boli týmto spôsobom vrátené Indiánom, ktorí ich pochovali. Na archeologickom nálezisku v Montane nájdené ľudské vlasy sa ihneď stali predmetom ich nárokovania. Hoci vlasy neboli nijakým spôsobom pochované, vláda USA zabránila zahájeniu ich preskúmania.
Namieta sa, že Indiáni sa snažia zabrániť historickému výskumu z toho dôvodu, že ak by sa zistilo, že súčasne s prvými Indiánmi po Severnej Amerike kráčali aj bieli, resp. iní Neindiáni, naštrbila by sa tým predstava „domorodých Američanov“ a Indiáni si nechcú tento titul nechať odobrať.
Genetický výskum
V roku 1998 publikoval Theodor Schurr, molekulárny antropológ z univerzity Emory v Atlante publikoval výsledky svojho genetického výskumu na stretnutí Americkej asociácie antropológov v Salt lake city (Science, Vol. 280, 24 April 1998).
Nové údaje z genetickej známky menom príbuzenská línia X poukazujú na jednoznačné prepojenie medzi starodávnymi bielymi a domorodými Američanmi.
Známka „príbuzenská línia X“ a možná zdrojová populácia boli študované výskumníkmi z Emory Michaelom Brownom a Douglasom Wallaceom, Antoniom Torronim z Rímskej univerzity a Hansom Jurgenom Bandeltom z Univerzity Hamburg.
Príbuzenská línia X, sledovaná genetická zložka sa nachádza na mitochondriálnej DNA (mtDNA) a tým pádom je dedená len po matke. Je to jedna z piatich značiek alebo podskupín v mtDNA nájdenej u domorodých Američanov, z ktorých ostatné štyri (A – D) sú zdieľané Aziatmi a americkými Indiánmi v súlade s teóriami o ich starodávnych väzbách.
Piata genetická značka, príbuzenská línia X sa v malej početnosti objavuje ako v prastarých pozostatkoch domorodých Američanov, tak aj v niektorých európskych a blízkovýchodných skupinách vrátane Talianov, Španielov, Fínov, Turkov a Bulharov. Rozhodujúca je však skutočnosť, že príbuzenská línia X sa nevyskytuje v žiadnej ázijskej populácii, dokonca ani v Tibete, Mongolsku, Juhovýchodnej alebo Severovýchodnej Ázii. Brown a jeho spolupracovníci očakávali, že ju nájdu v Ázii – ako ostatné štyri značky domorodých Američanov a boli podrobení nátlaku, aby vysvetlili medzeru vo svojich údajoch. Spomedzi amerických Indiánov, príbuzenská línia X sa nachádza najviac u Indiánov na severovýchode USA, čo ďalej podporuje teóriu o ranej migrácii z Európy.
Odhaduje sa, že európska DNA sa dostala do Ameriky predd 12 000 – 36 000 rokmi. „DNA vyskytujúca sa predominantne v Európe sa dostala k veľkým jazerám [dnešné hranice USA a Kanady] pred 14 000 alebo 15 000 rokmi.“ sumarizoval výsledky štúdie Dr. Douglas Wallace.
Pozrite tiež
Externé odkazy
Poznámkový aparát
- ↑ Sarah Winnemuca Hopkins: Life Among the Piutes: Their Wrongs and Claims, 4. kapitola – plné znenie textu online (odkaz k 6.6.2008)
- ↑ Connor, Steve: Does Skull Prove the First Americans Came From Europe? The Independent, 3. December 2002.
| Rané biele migrácie | ||
|---|---|---|
| Migrujúce národy | ||
| Biela rasa, Árijci, Praindoeurópania, Indoeurópania | ||
| Miesta migrácií | ||
| Čína | ||
| Severná Amerika | ||
| Stredná a Južná Amerika | ||
| Veľkonočný ostrov | ||
| Blízky východ | ||
| Stredná a južná Ázia | ||
| Archeologické nálezy | ||
| Múmia z jaskyne duchov, Muž z Kennewicku, Tarimské múmie, Biele múmie v Južnej Amerike, Sochy moai | ||
| Teoretický rámec | ||
| Migrácia, Difuzionizmus, Heyerdahlove teórie, Solutrejská hypotéza | ||
| Bádatelia | ||
| Thor Heyerdahl, Arthur Kemp | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
