Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu

„Nie sme sami“
Nemecký nacistický plagát zobrazujúci vlajky krajín, ktoré v rámci eugenických opatrení uplatňovali nútenú sterilizáciu.

Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu bol zákon prijatý 14. júla 1933 v Tretej ríši, na základe ktorého mohli byť dedične vážne poškodené osoby sterilizované, aby sa predišlo preneseniu týchto defektov na ďalšie generácie. Umožňoval na základe rozhodnutia „genetického zdravotného súdu“ (Erbgesundheitsgericht) sterilizovať ktoréhokoľvek občana, ktorý by trpel niektorou z menovaných dedičných porúch. Obsiahly výkladový materiál k zákonu bol napísaný dvoma významnými lekármi: Ernstom Rüdinom a Arthurom Güttom a právnikom Falkom Ruttkem. Zákon bol súčasťou národnosocialistického programu „rasovej hygieny“.

Ustanovenia zákona

Základné časti tohto zákona ustanovovali:

(1) Akákoľvek osoba postihnutá dedičnou chorobou môže byť pozbavená schopnosti rozmnožovia chirurgickým zákrokom (sterilizáciou), ak skúsenosť lekárskej vedy ukazuje, že je vysoko pravdepodobné, že jej potomkovia by trpeli ťažkými telesnými alebo mentálnymi dedičnými chybami.

(2) Pre účely tohto zákona budú za osoby s dedičnými chorobami považované osoby, ktoré trpia ktoroukoľvek z nasledujúcich chorôb:

(1) vrodené mentálne vady,

(2) schizofrénia,

(3) maniodepresívna duševná choroba,

(4) dedičná epilepsia,

(5) dedičná Huntingtonova choroba,

(6) dedičná slepota,

(7) dedičná hluchota,

(8) akékoľvek ťažká dedičná deformácia.

(3) Akákoľvek osoba postihnutá ťažkým alkoholizmom môže byť taktiež pozbavená schopnosti rozmnožovania.

Ohlasy na prijatie zákona

V čase prijatia zákona nacisti poukazovali na úspech zákonov o sterilizácii inde na svete, najmä na prípad Kalifornie, zdokumentovaný eugenikmi E. S. Gosneyom a Paulom Popenoeom. Eugenici vo svete obdivovali nemecký zákon pre jeho legálnu a ideologickú jasnosť. Popenoe sám napísal, že „nemecký zákon je dobre napísaný, čo do formy a mnohí ho považujú za lepší ako zákony o sterilizácii vo väčšine amerických štátov“ a veril v „konzervatívny, chápavý a inteligentný výkon“ zákona, chváliac vedeckú elitu nacistov (Popenoe, Paul: The German sterilization law. In: Journal of Heredity, 25:7 (1934). 257 – 260.).

Aplikácia zákona

Ustanovenia o sterilizácii sa vzťahovali na kohokoľvek z celého obyvateľstva, čo robilo záber zákona značne širší oproti zákonom o nútenej sterilizácii v USA, ktoré boli vo všeobecnosti určené len pre osoby v psychiatrickým liečebniach alebo väzeniach.

Americký eugenik Lothrop Stoddard, ktorý navštívil pojednávanie súdu genetického zdravia, ho zhodnotil takto: „Odchádzal som presvedčený, že zákon bol vykonávaný s prísnym dôrazom na jeho ustanovenia, ba dokonca, rozsudky boli takmer príliš konzervatívne. Aspoň na základe tejto jednej návštevy zákon vytrháva najhoršiu krv z germánskeho kmeňa vedeckým a skutočne ľudským spôsobom.“

Zákon na predchádzanie dedične poškodenému potomstvu vytvoril viac ako 180 „genetických zdravotných súdov“, z ktorých väčšina bola pripojená k miestnym civilným súdom. Tieto súdy mali „rozhodnúť na základe vlastnej úvahy po zvážení výsledkov celého konania“. Ak súd rozhodol, že osoba mala byť sterilizovaná, proti rozhodnutiu bolo možné sa odvolať na „vyššom genetickom zdravotnom súde“. Neskôr bol zákon doplnený aj ustanovením o pokutovaní lekárov, ktorí vedeli o pacientoch, ktorí by mali byť podľa zákona sterilizovaní, no nenahlásili ich.

Počas prvého roku účinnosti zákona sa proti výsledku genetických zdravotných súdov odvolalo takmer 4 000 osôb; z nich 3 559 neuspelo. Za celé trvanie vlády národného socializmu bolo vytvorených vyše 200 genetických zdravotných súdov a na základe ich rozhodnutí bolo sterilizovaných vyše 400 000 osôb.

Spolu s prijatím zákona Adolf Hitler zároveň dekriminalizoval vykonávanie umelého potratu v prípade plodov, ktoré mali dedičné choroby; zatiaľ čo v prípade geneticky zdravých deti bol umelý potrat prísne zakázaný.

Morálne námietky

Pozrite tiež: Eugenika – obvinenia z nemorálnosti

Na tento zákon sa často poukazuje pri obvineniach národného socializmu a eugeniky z nemorálnosti. Sterilizácia proti vôli človeka je podľa odporcov eugeniky jednoznačne porušením základných ľudských práv. Zástancovia eugeniky poukazujú na to, že okrem Nemecka ďalšie desiatky štátov mali v tom čase zákony o nútenej sterilizácii. Taktiež, súčasný vedecký pokrok umožňuje od týchto metód upustiť: genetické poškodenie plodu sa dá často zistiť už počas tehotenstva, metódy ako embryonálna selekcia umožňujú plne predísť tomu, aby sa narodilo dedične poškodené dieťa.

Pozrite tiež

• Eugenika
• Paul Popenoe
• Alfred Plotz