| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Jicchak Arad
Jicchak Arad (* 11. november 1926, Litva), tiež Yitzak Arad alebo Yitzhak Arad, narodený ako Itzhak Rudnicki, je židovský historik. Ako mladý bol členom sionistického mládežníckeho hnutia Ha-No'ar ha-Tsiyyoni. Počas druhej svetovej vojny sa pridal k sovietskym partizánom a bojoval proti nacistom. V rokoch 1972 – 1993 bol riaditeľom múzea holokaustu Yad Vashem. Patrí medzi renomovaným ortodoxných historikov holokaustu.
Podľa Arada len 5 nemeckých koncentračných táborov bolo „tábormi smrti“: Osvienčim – Brzezinka, Treblinka, Chelmno, Sobibor, Belzec. (Obvykle sa k ním pripája aj Majdanek.) Osvienčim – Brzezinka „bol okrem toho aj táborom koncentračným“.[1]
Obsah
Obvinenia z akademickej nepresnosti
Arad je autorom knihy Belzec, Sobibor, Treblinka o táboroch Akcie Reinhard, ktoré prezentuje ako vyhladzovacie. Zo strany revizionistov mu však je vyčítané, že (podobne ako v prípade každej exterminacionistickej publikácie) aj v tejto knihe Arad čerpá najmä zo svedectiev preživších (Pozri tiež: Polemika o holokauste – dôveryhodnosť svedectiev).
Eli Rosenberg
Arad často cituje svedka Eliho Rosenberga. Rosenberg bol jedným zo svedkov, ktorí na procese v Izraeli v 80. rokoch označili Ukrajinca Ivana Demjanjuka za strážnika „Ivana Hrozného“. Demjanjuk bol však najvyšším izraelským súdom oslobodený s tým, že sa nielen nepreukázalo, že by bol „Ivanom Hrozným“ ale ani to, že by bol v Treblinke [2] – sám izraelský najvyšší súd teda spochybnil tvrdenia svedkov, vrátane Rosenberga.
Alexander Pečerský
Arad však čerpá aj zo spomienok Alexandra Pečerského, sovietskeho Žida, ktorý naplánoval útek zo Sobiboru. Tieto obsahujú zmienky o plynových komorách s otvárateľnými podlahami, odkiaľ obete rovno napadali do vozňov pripravených dole na ich zvážanie. Takáto koncepcia je však dávno zamietnutá aj oficiálnymi verziou holokaustu. Arad však používa iné časti Pečerského spomienok ako relevantný zdroj (vo svojej knihe Belzec, Sobibor, Treblinka cituje Pečerského 38-krát, no len z častí, ktoré sú v súlade s jeho verziou [3]).
Kurt Gerstein
Pozri tiež: Gersteinova správa
Arad cituje značnú časť dokumentu známeho ako Gersteinova správa. Ide o vo väzení napísané hlásenie, ktorého autorom je dôstojník SS, expert na hygienu Kurt Gerstein. Správa podľa revizionistov obsahuje mnohé zjavné absurdity, napr. zmienky o 20 miliónoch mŕtvych (a to len v Sobibore, Treblinke a Belzecu) či o 35 – 40 metrov vysokých kopách topánok, ktoré sa mali vŕšiť v tábore po príchode väzňov. Prvú skutočnosť Arad obchádza, druhú síce cituje, no nijak sa pri nej nepozastavuje. Arad uvádza takúto výhradu voči Gersteinovmu svedectvu: „Správa o tom, čo Gerstein pozoroval ako očitý svedok, je spoľahlivá; avšak ,skutočnosti‘, ktoré mu zdelili jeho hostitelia, boli do istej miery prehnané či vystatovačné.“ [4]
Yankel Wiernik
Yankel Wiernik bol väzňom v Treblinke, ktorý o svojej skúsenosti v tábore napísal knihu Rok v Treblinke. Táto kniha však podľa niektorých bádateľov (najmä revizionistov) obsahuje mnohé spochybňované tvrdenia, alebo také tvrdenia, ktoré spochybňujú jeho dôveryhodnosť ako svedka (pozrite Yankel Wiernik). Arad cituje Wiernika 24-krát. [5]
Správy poľského hnutia odporu
43. kapitola knihy Jicchaka Arada Belzec, Sobibor, Treblinka sa nazýva „Zprávy o táborech smrti v polských válečných publikácích“ [6]. Týmto sa Arad snaží správy o holokauste potvrdiť aj z ďalšieho zdroja ako svedectiev väzňov (avšak informácie poľského hnutia odporu pochádzali predovšetkým od väzňov).
Arad cituje správu Delegatúry (pobočky poľskej exilovej vlády) londýnskej vláde, v ktorej sa píše:
- Podľa informácií jedného Nemca zamestnaného na vyhladzovacom stanovišti je toto miesto situované v Belzecu tesne pri železničnej stanici a oplotené ostnatým drôtom. (...) Po vyložení sú muži odvedení do barakov vpravo, ženy do baraku vľavo, kde musia odložiť svoje šaty, ako keby išli do kúpeľov. Po vyzlečení šiat obe skupiny postupujú do tretieho baraku s elektrickou podlahou, kde sú vyhladení. Potom sa mŕtvoly drezinou posúvajú k 3 metre hlbokému zákopu za plotom. Tento zákop vyhĺbili Židia a všetci boli následne zlikvidovaní. [7]
Snáď táto správa je dôvodom, prečo na Norimberských procesoch žalobcovia uviedli, že existujú „početné detaily“ o zabíjaní elektrinou v Belzecu, avšak dnes sa už táto skutočnosť neuvádza (pozrite Odvolané tvrdenia o holokauste).
Ďalší dokument, ktorý Arad cituje, je Buletin informácií Krajinskej armády (poľská odbojová organizácia) z 18. augusta 1942:
- Okrem transportov z Varšavy prichádzajú do Treblinky každý deň ďalšie vlaky z iných miest. (...) Po tom, čo lokomotíva opustí stanicu, donútia Židov vyzliecť sa a ísť údajne do spŕch. V skutočnosti ich odvedú do plynových komôr, tam zahubia a potom pochovajú do pripravených jám, niekedy aj zaživa. Jamy hĺbia stroje. Plynové komory sú pohyblivé a situované nad jamami. [8]
Na nasledujúcej strane Arad cituje informačný buletin tej istej organizácie z 8. septembra 1942:
- Vyhladzovací tábor Treblinka, miesto, kde sa zabíjajú Židia, leží blízko pracovného tábora. (...) Vyhladzovanie sa teraz vykonáva spôsobom úplne nezávislým na starom tábore. Lokomotíva dotlačí vagóny so Židmi na rampu. Ukrajinci vyženú Židov z vozov a odvedú ich do „sprchy, aby sa vykúpali“. Táto budova je oplotená ostnatým drôtom. Vchádzajú do nej po skupinách po 300 až 500 ľudí. Každá skupina je ihneď nepriedušne uzavretá vnútri a splynovaná. Plyn na nich nezapôsobí okamžite, pretože Židia musia ešte pokračovať k jamám, ktoré sú o pár desiatok metrov ďalej a ktorých hĺbka činí 30 m. Tam v bezvedomí padajú a rýpadlo ich zasype tenkou vrstvou zeminy. Potom prichádza ďalšia skupina... [9]
Arad tieto dokumenty cituje a považuje ich za v zásade dôveryhodné. Uvádza však, že niektoré tvrdenia z nich môžu byť „založené na nespoľahlivých informáciách“.
Pozrite tiež
Poznámkový aparát
- ↑ Arad, Jicchak: Belzec, Sobibor, Treblinka – vyhlazovací tábory akce Reinhard. Praha: BB/art, 2006. str. 7.
- ↑ Arad, Jicchak: Belzec, Sobibor, Treblinka – vyhlazovací tábory akce Reinhard. Praha: BB/art, 2006. str. 95 (poznámka prekladateľa v českom vydaní).
- ↑ Arad, Jicchak: Belzec, Sobibor, Treblinka – vyhlazovací tábory akce Reinhard. Praha: BB/art, 2006. Pozrite Aradov poznámkový aparát na str. 428 – 440.
- ↑ Tamtiež, str. 108.
- ↑ ibid. Pozri Aradov poznámkový aparát na str. 425 – 437.
- ↑ ibid, str. 358 – 369.
- ↑ ibid, str. 360.
- ↑ ibid, str. 362.
- ↑ ibid, str. 363.
| Holokaust | ||
|---|---|---|
| Zdroje a diskusia | ||
| Holokaust, Odvolané tvrdenia o holokauste, Hitler a holokaust, Konferencia vo Wannsee, Polemika o holokauste, Dôkazy holokaustu | ||
| Koncentračné tábory | ||
| Osvienčim | ||
| Treblinka | ||
| Majdanek | ||
| Bádatelia – exterminacionisti | ||
| Raul Hilberg, Jicchak Arad, Leon Poljakov, Norman Finkelstein, Jean-Claude Pressac | ||
| Bádatelia – revizionisti | ||
| David Irving, Richard Butz, François Duprat, Mark Weber, Jürgen Graf, Ernst Zündel, Paul Rassinier, Carlo Mattogno, David Cole, Joseph Ginsberg | ||
| Známi bývalí väzni | ||
| Elie Wiesel, Yankel Wiernik, Simon Wiesentahl, Fedor Gál, Paul Rassinier | ||
| Perzekúcia opačných názorov a zaujatosť | ||
| Osvienčimská lož, Popieranie holokaustu, Auschwitz komplex, Ivan Demjanjuk | ||
| Zoznam všetkých článkov | ||
