| Metapedia Fundraiser 2018: The Internet is the foremost field in the metapolitical battle of our time. Help us hold down the front. | |||
| |||
Židia a multikulturalizmus
Mnohí Židia hrali a aj v súčasnosti hrajú poprednú úlohu pri zavádzaní multikulturalizmu v západných štátoch.
Obsah
Motív Židov
Podľa interpretácie niektorých sociálnych vedcov je presadzovanie multikulturalizmu súčasťou tzv. židovskej skupinovej stratégie: Židia sa snažia podkopať jednotu nežidovských skupín, zatiaľ čo dovnútra svojej skupiny udržiavajú kohezitu.
Petr Bakalář píše: „Ideológia je taká, že inštitúcie, ktoré podporujú skupinové väzby medzi a kohéziu medzi Nežidmi (nacionalizmus a tradičné nežidovské náboženstvá) treba oslabovať, pričom štrukturálnu integritu židovského separatizmu zachovávať.“[1]
Ďalší motív Židov je, že ak sa spoločnosť bude skladať z obrovského množstva rôznych etnických skupín, budú tvoriť len jednu z mnohých menšín, a tak sa potenciálne môžu vyhnúť prenasledovaniu.
Charles Silberman vo svojej knihe o živote amerických Židov uvádza:[2]
- „Americkí Židia sú zasvätení kultúrnej tolerancii pre ich vieru, pevne zakorenenú v histórii, že budú bezpeční len v spoločnosti, ktorá akceptuje široké rozpätie postojov a správaní, tak ako aj diverzitu náboženských a etnických skupín. Táto viera, nie ich schvaľovanie homosexuality, napríklad viedla k tomu, že drvivá väčšina amerických Židov podporuje „práva homosexuálov“ a zastáva liberálne postoje na väčšinu tzv. ,sociálnych problematík‘.“
Židia a multikulturalizmus v USA
Mnohí Židia zdôrazňujú skutočnosť, že židovskí aktivisti hrali významnú úlohu pri zavádzaní a upevňovaní multikulturalizmu v USA (či už v hnutí za desegregáciu, pozitívnu diskrimináciu alebo rozšírenú imigráciu).
Americký sociológ Edward A. Ross vo svojej knihe o vplyve imigrácie do USA napísal:
- „Židia majú silný záujem v prisťahovaleckej politike: z tohto plynie snaha Židov ovládať prisťahovaleckú politiku Spojených štátov. Aj keď tvoria ani nie sedminu všetkých imigrantov, viedli boj za voľný zákon o prisťahovalectve. (...) Systematická kampaň v novinách a časopisoch, ktorá sa snaží prelomiť všetky argumenty proti imigrácii a schladiť obavy domáceho obyvateľstva je vedená za jednu rasu a touto jednou rasou. Hebrejské peniaze sú za Národnou ligou liberálnej imigrácie a jej početnými publikáciami.“[3]
V roku 1951 židovský senátor Jacob Javits napísal článok „Otvorme naše brány“, ktorý volal po masívnej, neobmedzovanej imigrácii.[4] David Duke poukazuje na to, čo vidí ako „pokrytectvo“ z jeho strany: „Javits však nehovoril o otvorení brán štátu, ktorému patrí jeho skutočná lojalita: Izraelu. Prísne imigračné zákony Izraela ,len pre Židov‘, samozrejme, podporoval. Bol za otvorenie brán Ameriky, nie Izraela.“
A. M. Rosenthal, dlhoročný vydavateľ New York Times napísal:
- “Keď čítam o Haiťanoch, ktorí riskujú nebezpečnú plavbu po mori, aby sa dostali do tejto krajiny, ale skončia za ostnatých drôtom, takmer vždy si spomeniem na ilegálneho imigranta, ktorého som sám poznal, na jeho dcéry a jeho syna [Rosenthal týmto spomína seba]...
Hoci, zdráhavo, priznávam určité ekonomické hranice, táto krajina by mala byť morálne krédo, aby prijala susedov utekajúcich z krajín, ktorým vládnu vraždiace gangy a kde život ľudí je teror a hlad...
Ak by toto bolo podmienkou na vstup do našej zlatej krajiny, Haiťania by mali byť vítaní piesňami, objatím a spomienakmi.“[5]
Earl Raab, výkonný riaditeľ Perlmutterovho inštitútu židovskej advokácie, pričlenenej k ADL, sa dokonca chváli tým, že Židia mali vedúcu úlohu v tom, že bieli Američania sa čoskoroa stanú menšinou vo vlastnom štáte a tento stav považuje za výhodný:
- “Až po druhej svetovej vojne sa zákon o prisťahovalectve výrazne zmenil, čím sa eliminovala takáto diskriminácia. Čo je jedným z dôkazom jej nastupujúcej moci, židovská komunita má vedúcu úlohu na prevedení týchto zmien.“[6]
- „Úrad pre sčítanie obyvateľstva práve predpovedal, že asi polovica amerického obyvateľstva bude čoskoro nebiela alebo neeurópska. A všetci budú americkými občanmi. Preklopili sme sa za bod, kedy bude árijská nacistická strana schopná v tejto krajine zvíťaziť.
Podporovali a vyživovali sme prostredie proti etnickej neznášanlivosti v Amerike asi pol storočia. Toto prostredie ešte nie je úplne dokonalé, ale heterogénna povaha spoločnosti ho robí nezvrátiteľným a naše ústavné obmedzenia proti neznášanlivosti ešte viac prakticky platnými.“[7]
Židia a multikulturalizmus na Slovensku
Slovensko zatiaľ nie je v pokročilej fáze multikulturalizmu. Neprichádza sem mnoho prisťahovalcov, vzhľadom na to, že radšej smerujú do bohatších štátov viac na západe. Tento trend sa bude pravdepodobne postupne meniť s pokračujúcou integráciou Slovenska do štruktúr Európskej únie.
Niektoré hnutia, v ktorých majú výrazné zastúpenie Židia, však rozvíjajú prípravné aktivity na nastolenie multikulturalizmu na Slovensku, napríklad propagáciou imigrácie alebo podporou rómskej menšiny. V oboch sa angažuje napríklad Nadácia Milana Šimečku či aktivisti ako Martin Bútora.
Pozrite tiež
Externé odkazy
- David Duke: Židmi vedená invázia. 13. kapitola z knihy Židovský supremacizmus – plné znenie online. (v angličinte)
Poznámkový aparát
- ↑ Bakalář, Petr: Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. str. 189.
- ↑ Silberman, Charles Edward: A Certain people: American Jews and Their Lives Today. New York: Summit Books, 1985.
- ↑ Ross, Edward Alsworth: The Old World and the New: The Significance of Past and Present Immigration to the American People. New York: The Century Co., 1914. str. 144.
- ↑ Javits, Jacob: Let's Open Our Gates. New York Times Magazine. 8. júl 1951. str. 8, 33.
- ↑ New York Times, 9. december 1992.
- ↑ Jewish Bulletin, 23. júl 1993.
- ↑ Jewish Bulletin, 19. február 1993.
